Rodinné fotografie. Sú ich miliardy. Zúfalo bezcenné pre všetkých, okrem tých, pre ktorých sú naopak neoceniteľné. To, čo môžete nasnímať dnes, sa už nebude možno nikdy opakovať.
Občas si spomeniem na svoj starý kotúčový magnetofón. Kúpil som ho ešte za socializmu. Rád som počúval hudbu, ale režim veľmi neprial „západniarskym“ kapelám. Z rádia sa valili hity miestnych zlatých gágorov. Kto chcel počuť niečo lepšie, musel loviť v zašumenom vysielaní kapitalistických rádií, nahrávať z platní a u kamarátov. A tak sme si skladali záznamy z rôznych zdrojov...
Po revolúcii sa veci zmenili. Hudba, akú chceme počuť, je okamžite dostupná. Už nemá cenu nahrávať si pesničky z hitparády, pretože kto chce počúvať hudbu, pustí si rádio, internet, alebo CD s hudbou, aká sa mu páči. Zlepšila sa dostupnosť hudby a to zmenilo aj náš prístup k nej. Nepretržite je dostupná stále nová a nová hudba a staršie kusy upadajú do zapadnutia. Aj s magnetofónmi.
Dovolil som si túto exkurziu do sveta hudby, pretože v nej vidím analógiu s fotografiou. V mnohých rodinách máme fotoalbumy, v ktorých na niekoľkých stranách defilujú fotografie sumarizujúce celé desaťročia. Boli časy, kedy sa bežne fotografovalo prístrojom na 12 obrázkový film. Tempo fotografovania bolo opatrné. Starostlivo sme vyberali, čo sa oplatí odfotografovať – nie kvôli cene. Médium vás prinútilo. Potom prišiel kinofilm a s ním 36 obrázkov. To sa už fotografovalo „odvážnejšie“, ale stále pomerne pomaly. Dnes máme na digitál možnosť nacvakať stovky záberov a to prakticky zadarmo.
Čo však s toľkým materiálom? Uvidíme ešte niekedy tie tisícky fotografií? Ak nie, načo ich vlastne vôbec fotografovať?
Veľa psov – zajacova smrť
Ak si chceme pozrieť fotky a máme pred sebou album s pár listami a stovkou fotografií, je to otázka chvíle. Horšie je to v prípade, že máte v poličke desať CD diskov a na nich niekoľko (desiatok) tisíc fotografií zoradených do podivuhodného poloporiadku. Kde takú prehliadku začať? Najstaršími obrázkami? Vybratými najlepšími zábermi? Alebo začať hľadať sekvenciu z dovolenky pred dvoma (alebo troma?) rokmi a pozrieť si aj nevydarené, zabudnuté chvíle? Či iba tak naslepo kliknúť na ľubovoľný adresár s fotkami a začať niekde listovať?
Azda ešte horšie, než fotografie, sú asi už len rodinné videá. Záznam reality je pomalý a ak si ju ešte chcete niekedy prehliadnuť, musíte znova investovať svoj čas. Málokto má čas trápiť sa tvorbou zostrihu. A projekcia nenastrihaného videa je vlastne väčšinou dosť nudná záležitosť...
Množstvo odradí
Aj predstava triedenia fotografií pred prehliadaním je nepríjemná. Prinesiete si, napríklad, z dovolenky tisícku fotografií. To dnes ani nie je tak veľa. Zachytili ste len dôležitejšie chvíle, pekné krajinky, vydarené fotky svojich blízkych. Vcelku úspešný lov. Čo s tým?
Máte možnosť z tohto objemu fotografií vybrať zopár najlepších obrázkov – ale ktoré to sú? Zistíte, že po vytriedení je z tisícky tak päťstovka fotografií. Kto však má čas prezerať si 500 fotografií? Možno ani vaši rodičia nebudú mať tú svätú trpezlivosť.
A tak dovolenka putuje do archívu nezatriedená – predsa si nevymažete viacmenej vydarené zábery. Zaradí sa tak medzi iné stovky a tisícky záberov z ostatných akcií v archíve.
Ako bude narastať váš archív, bude klesať schopnosť niečo s tým ešte spraviť. Budete mať veľa fotiek, ale máloktoré z nich uvidíte.
Koľko sekúnd sa pozeráte na fotku?
Chcete si pozrieť tisícku fotografií z dovolenky a máte 20 minút času. Ako dlho si môžete pozerať jeden obrázok? Asi sekundu.
Tvrdá matematika. Pritom vieme, že na reálne vnímanie jedného záberu je primeraná doba asi 5 sekúnd (a viac). Na preletenie tisícky fotiek s 5 sekundovým intervalom treba takmer hodinu a pol. To je celovečerný film... Výsledkom je, že fotografie prezeráme na počítači nepravidelne – niektoré len letmo, pri iných sa zdržíme.
Ešte horšie to je, ak by ste si chceli dať vyrobiť papierové fotky z takej dovolenky. Ak dáte vyrobiť všetky, za fotky zaplatíte pomaly toľko, čo stojí menšia dovolenka. Ak začnete fotky z dovolenky najskôr triediť a preberať, zabijete pekných pár hodín času. Nakoniec zistíte, že papierové fotky vlastne ani nepotrebujete...
Kvalita odradí
Atraktivita bežných rodinných fotiek je navyše znížená aj ich kvalitou. Väčšinou ide o bežné momentky, ktoré sú viac fotopoznámkami, ako výpoveďou, ktorá zaujme a osloví... Ostatne málokto si číta po rokoch vlastné poznámky. Je dobré mať ich niekde poznamenané, ale asi si ich nedáte do rámčeka.
