Fotografické postupy, umožňujúce zobraziť osobu viackrát v jednom zábere sa pomerne často vyskytujú v abstraktnej umeleckej fotografii. Nasledujúci text poodhalí, ako je možné takéto fotografie realizovať bez nákladného vybavenia. Tentokrát nebude mať tmavá komora nič spoločné s vývojkou ani ustaľovačom, hoci sa nám takáto miestnosť pre náš zámer môže hodiť.
Väčšina zrkadloviek disponuje režimom B (bulb), ktorý necháva otvorenú závierku po dobu stlačenia spúšte. Pokiaľ v úplne tmavej miestnosti počas expozície osvetlíme snímaný objekt dvakrát na rôznom mieste, snímací senzor „nakreslí“ (fotografia v doslovnom preklade znamená „svetlokresba“) obe osvetlené situácie. Odtiaľ názov tmavá komora.
Podobne v osvetlenej miestnosti môžeme pri dlhej expozícii zakryť objektív a fotografovaný objekt presunúť, po následnom odkrytí aparát exponuje objekt aj v jeho novej pozícii. Názov „otváranie okna“ je vypožičaný z prastarej reklamy na ateliérové aparáty Leica, ktoré týmto sloganom označovali možnosť exponovať viackrát na to isté políčko filmu.
Fotoaparát, zdroj svetla – zapaľovač, krytka na zakrytie objektívu a statív
Chýbajúci režim B môžeme u digitálneho kompaktu či EVF aparátu nahradiť dlhým expozičným časom – tento sa obvykle pohybuje v rozmedzí od 8 do 30 sekúnd. Ideálny pre tento účel bude kompakt vybavený manuálnym režimom spojeným s možnosťou manuálneho ostrenia. Ak takáto možnosť nie je k dispozícii, poslúži aj režim priority času alebo scénický režim pre dlhú závierku (obvykle určený pre fotografovanie nočnej oblohy a podobne).
Budeme potrebovať bodový zdroj svetla. V závislosti od želaného efektu možno použiť napríklad baterku, alebo mäkšie svetlo zapaľovača. Sviečka v tomto prípade nie je vhodná, neumožňuje totiž rýchle zažatie a zhasnutie. Pre ambicióznejšie zábery (viď záver) možno použiť napríklad stroboskop. Druhou pomôckou bude nepriehľadný predmet, ktorým môžeme zakryť objektív, napríklad krytka z väčšej optiky ďalekohľadu alebo zrkadlovky.
Poslednou súčasťou vybavenia bude statív. Fotoaparát môžeme namiesto statívu postaviť napríklad na stoličku či umiestniť do police. Statív však umožňuje najpohodlnejšiu manipuláciu.
Pokračování 2 / 3
Temná komora
Postup si vyžaduje úplne tmavú miestnosť (garáž, komora, kúpeľňa bez okien). Fotoaparát nastavíme na maximálny expozičný čas. Citlivosť je vhodné nastaviť na nižšie hodnoty, ideálne ISO 50 alebo 100. Bodové svetlo žiarovky alebo svetlo zapaľovača je síce slabý svetelný zdroj, ale dobu expozície budeme mať pevne v rukách. Pri vyššej citlivosti naviac kompakt môže generovať značný obrazový šum.
Ak má aparát manuálny režim, clonu nastavíme na najmenšiu hodnotu (úplne otvorená) a manuálne zaostrenie nastavíme na pevnú hodnotu - pre začiatok môžeme vyskúšať nekonečno.. Pre vyváženie bielej určíme napevno žiarovkové svetlo. Aby sme mali dosť času pripraviť expozíciu, nastavíme jej oneskorenie na dve, resp. viac sekúnd. Aparát umiestnime na statív a skontrolujeme zorný uhol aparátu.
Expozícia 15 sekúnd, F3,2, ISO 50. Doba osvitu zapaľovačom asi 1-2 sekundy
Keďže som pracoval sám, prvá snímka bola viac menej experimentom. Každá tvár na fotografii bola osvetlená zapaľovačom zdola jednu až dve sekundy. Identický výraz tváre pripomínala tvár kopírovanú v grafickom editore. Pri nasledujúcej fotografii som menil vzdialenosť od objektívu, smerovanie svetla aj výraz tváre.
Expozícia 15 sekúnd, F3,2, ISO 50. Rôzne polohy a zmena smeru osvetlenia priniesli zaujímavejší výsledok
Doplnkový blesk a experimentovanie
Pokiaľ potrebujeme do záberu dostať aj želané pozadie alebo skombinovať prirodzenú fotografiu s polopriehľadným podaním osvitu postavy, môžeme aktivovať blesk. K zdanlivo „obyčajnej“ fotografii som tak pridal priehľadného „ducha“. Dráha osvitu zapaľovačom je jasne viditeľná. Kvôli dlhšej dráhe osvitu zapaľovača som zvýšil citlivosť na ISO 100, vďaka čomu je obrys časti postavy a ruky zreteľnejší.
Expozícia 15 sekúnd, F2,6, ISO 100, použitie blesku. Jasne vidieť dráhu osvitu postavy zapaľovačom
Experimentovanie je základom tvorby abstraktných a trikových fotografií. V nasledujúcej snímke som exponoval tvár osvetlenú zapaľovačom a následne som pred objektív postavil otvorenú knihu. Výsledkom je tvár „ducha“ vystupujúceho zo stránok knihy. Tu treba upozorniť aj na dve chyby. Prvá sú rozmazané písmená – pri dlhej expozícii som nedržal knihu stabilne. Druhá je krátky osvit tváre, pri dlhšom mohla pôsobiť výraznejšie. Zmeniť poradie exponovaných objektov a exponovať najprv knihu a potom tvár by mohlo tiež priniesť zaujímavý výsledok.
Expozícia 15 sekúnd, F2,6, ISO 100. Po expozícii tváre bola pred objektív postavená a exponovaná roztvorená kniha
Experimentovanie s tmavou komorou a doplnkovým svetlom povýšil na úroveň vedy a zároveň osobitého umenia americký inžinier a priekopník stroboskopickej fotografie Harold E. Edgerton. Pomocou stroboskopických zábleskov bol schopný zachytiť fázy pohybu objektov a ľudí.
Považoval sa skôr za technika než umelca a jeho metóda stroboskopickej fotografie našla uplatnenie aj v mnohých odvetviach priemyslu. Ako príklad a inšpiráciu pre využitie stroboskopu v tmavej komore uvádzam jeho fotografiu tenistky Gussie Moran z roku 1949.
Harold E. Edgerton: Gussie Moran, 1949. Príklad využitia stroboskopickej fotografie
Pokračování 3 / 3
Otevírání okna
Na rozdiel od tmavej komory technika „otvárania okna“ využíva exponovanie v miestnosti osvetlenej nepretržite prirodzeným alebo umelým svetlom. Postup je podobný ako pri tmavej komore. Opäť nastavíme maximálnu možnú expozičnú dobu, nižšiu citlivosť (ideálne 50 alebo 100 ISO) a vo väčšine prípadov maximálne otvorenú clonu.
Umiestnime fotografovaný objekt alebo osobu do miestnosti. Spustíme expozíciu (opäť nám môže pomôcť oneskorenie spúšte). Následne na krátku dobu zakryjeme objektív a presunieme objekt na iné miesto alebo požiadame osobu, aby zaujala inú pozíciu. Objektív opäť odkryjeme. Výsledkom budú v tomto prípade dve expozície osoby alebo objektu v rovnakom prostredí.
Expozícia 15 sekúnd, F2,6, ISO 50. Objektív dvakrát odkrytý v miestnosti so slabým umelým svetlom po dobu asi 4 sekúnd
V tomto prípade je chybou fotografie nesprávny odhad uhla záberu objektívu, postava exponovaná vľavo nie je celá v zábere. Naviac je pri druhej expozícii rozmazaná tvár. Pokiaľ to nie je zámerom, treba upozorniť fotografovaného, aby sa po odkrytí objektívu nehýbal.
KOMENTÁR: Expozícia 15 sekúnd, F2,6, ISO 50
Tu fotografovaná osoba zmenila polohu zo sediacej na ležiacu. Prekrytie môže vytvoriť zaujímavé efekty. Vidieť, že v sediacej polohe sa postava mierne pohla – tvár aj postava je rozmazaná. Priehľadnosť postáv určuje svetlo dopadajúce do miestnosti a doba exponovania. Čím silnejšie svetlo sa v miestnosti nachádza, tým kratšiu dobu budeme potrebovať na exponovanie. Najlepšie je overiť si dobu jednotlivých expozícií pokusne, vyhneme sa tak zbytočne preexponovaným snímkam.
Dôležité bezpečnostné upozornenie na záver:
Pokiaľ budete fotografovať prvou z metód v tmavej miestnosti, opatrne so zapaľovačom či iným otvoreným zdrojom ohňa. Nepodpáľte si šatník.
Tento článek je součástí balíčku PREMIUM+
Odemkněte si exkluzivní obsah a videa bez reklam na devíti webech.
Chci Premium a Živě.cz bez reklam
Od 41 Kč měsíčně