Test Sony HX1: fotoaparát a HD kamera v jednom

Donedávna boli snímače typu CMOS doménou zrkadloviek, kde výhodu v podobe vyššieho dynamického rozsahu a nízkeho šumu držal v rukách predovšetkým Canon a jeho modelový rad EOS. V súčasnosti sa snímače typu CMOS nachádzajú v zrkadlovkách vyššej triedy všetkých renomovaných značiek.

  
Sony DSC-R1 z roku 2005 (vľavo) patrí k priekopníkom využitia CMOS snímačov v aparátoch s elektronickým hľadáčikom. Canon SX 1 IS (vpravo) má CMOS snímač o poznanie menší, jeho hlavným účelom je okrem vysokorýchlostného snímania predovšetkým možnosť snímania HD videosekvencií.

EVF aparátom sa masívnejšie využitie CMOS technológie dlho vyhýbalo. K najzaujímavejším priekopníkom patrí nepochybne Sony DSC-R1 z roku 2005, ktorý využíval CMOS snímač s veľkosťou 21,5 x 14,4 mm so snahou priblížiť EVF aparáty kvalitou digitálnym zrkadlovkám. Keďže tejto úlohy sa v súčasnej dobe zhostili „zrkadlovky bez zrkadla“ s vymeniteľnými objektívmi od Olympusu a Panasonicu, nový prielom CMOS snímačov nastal predovšetkým kvôli HD videu.

Prvým aparátom s možnosťou snímania full HD videa využívajúcim CMOS snímač bol Canon SX1 IS predstavený v septembri 2008. Rozmery snímača 6,16 x 4,62 mm dávali tušiť, že skôr než o maximalizáciu dynamického rozsahu a použiteľnej citlivosti pôjde o snímanie HD videa. Canon takto vytvoril zaujímavú platformu, v ktorej stopách kráča aj testovaný Sony HX1.

Vzhľad a technické parametre

 
Sony DSC-HX1 pri pohľade spredu

Sony DSC-HX1 je osadený snímačom CMOS s rozmermi 5,92 x 4,57 mm, ktorého maximálne efektívne rozlíšenie je 3456 x 2592 obrazových bodov. Objektív je širokouhlý s dvadsaťnásobným zoomom, po prepočte na kinofilm jeho rozsah predstavuje 28 – 560 mm pri rozsahu svetelnosti F2,8 - F5,2. Sony tentokrát neuplatnili osvedčenú licenciu na objektívy Carl Zeiss, optika aparátu nesie značku Sony G. Tá je dominantou profesionálnej triedy objektívov pre zrkadlovky Sony Alfa.

Výklopný LCD displej mierne znevýhodňuje užívateľa fotiaceho snímky na výšku zo „žabej perspektívy“ čiže podhľadu smerom hore, keďže ho nie je možné natočiť do boku. Na druhej strane neprečnieva na stranu prístroja pri potrebe naklápania, ako napríklad pri Canonoch triedy S či SX.

Vzhľadom HX1 najviac pripomína svojho nepriameho predchodcu H50, badateľné sú niektoré pozitívne zmeny v ergonómii ovládania. Nezmenený zostáva spôsob vyklápania displeja, ktorý na rozdiel od konštrukcie Canonov triedy S a SX trochu znevýhodňuje užívateľa pri fotení snímok na výšku z podhľadu. Pri potrebe naklopenia zas nevyčnieva bokom od tela aparátu ako displej pri spomenutých Canonoch.

 
Sony HX1 pri pohľade zozadu. Pochvalu si zaslúži vylepšená ergonómia ovládacích prvkov a dioptrická korekcia hľadáčika, zvládajúca uspokojivo aj –5,5 dioptrie.

Uhlopriečka displeja 76,2 mm a jeho rozlíšenie 230 400 obrazových bodov sa od H50 prakticky nelíši, tento rozmer predstavuje pri rozmeroch prístroja 115 x 83 x 92 mm rozumné maximum pre zachovanie dostatočných rozmerov ostatných ovládacích prvkov. Miniatúra displeja ukrytá v hľadáčiku má rozlíšenie 201 000 obrazových bodov a uhlopriečku cca 5 mm a jeho neobvykle účinná dioptrická korekcia si zaslúži pochvalu – bez problémov zvláda korigovať aj –5,5 dioptrie.

Batériu NP-BG1 z predošlých modelov triedy H nahradil robustnejší akumulátor NP-FH50, ktorý využívajú kamery a zrkadlovky Sony Alfa. Pod ním sa nachádza slot pre kartu MemoryStick PRO Duo a PRO HG-DUO. Vľavo pohľad na spodnú stranu aparátu, napriek pomerne stabilnému uzáveru krytu batérie by nezaškodila jeho dodatočná poistka.

Na rozdiel od kompaktného akumulátora NP-BG1, použitého v H50, využíva HX1 pre svoje napájanie robustnejší akumulátor NP-FH50, známy z HD kamier či zrkadloviek Sony Alfa. Udávaná výdrž batérie na jedno nabitie je 390 záberov alebo 195 minút videa. Pri videosekvenciách nechýba presný ukazovateľ zostávajúcej kapacity batérie v minútach, podobne ako na videokamerách Sony.

 
Na ľavej strane prístroja pod gumeným krytom sa nachádza špecifický združený konektor pre USB, AV a HDMI prepojenie. Nad ním je umiestnený konektor pre napájanie fotoaparátu zo siete.

Aparát je schopný snímať HD videosekvencie pri maximálnom rozlíšení 1440 x 1080 rýchlosťou 30 snímok za sekundu. Na výber sú dve úrovne kvality s dátovým tokom 12 alebo 7 MB/s. Je tiež možné snímať pri nižšom HD rozlíšení 1280 x 720 s dátovým tokom 6 MB/s alebo využiť štandardné rozlíšenie 640 x 480 pri dátovom toku 3 MB/s. Na prepojenie HDMI, AV a USB slúži jeden združený konektor na boku prístroja, HDMI kábel nie je štandardnou súčasťou balenia.

 
Sony DSC-HX1 s nasadenou krytkou objektívu. Testovaný aparát pri zapnutí túto krytku vysunutím objektívu jednoducho vyrazil.

Drobným technickým nedostatkom, ktorý sa striedavo objavuje a stráca pri rôznych modeloch triedy H od Sony je vyrazenie krytky objektívu pri jeho vysunutí. Testovaný aparát neupozornil na prítomnosť krytky, ako napríklad model H20. Môže ísť len o nedostatok konkrétnej testovanej vzorky.

Komfort obsluhy a ovládanie

 
Rotačný prstenec na obvode kurzorových tlačidiel nahradil zapustený rotačný volič v pravom hornom rohu zadnej steny prístroja.

Sony HX1, podobne ako jeho kompaktnejší súrodenec H20, posunul ergonómiu ovládania v porovnaní s predchodcami v triede H výrazne vpred. Stratili sa niektoré ovládacie prvky ako napríklad tenučký prstenec na obvode kurzorových tlačidiel zo zadnej steny. Ovládanie zoomu sa presunulo z tlačidiel zadnej steny na páčku obopínajúcu spúšť.

 
Pri pohľade zhora nemožno prehliadnuť stereo mikrofón umiestnený medzi vstavaným bleskom a hľadáčikom. Pribudlo tlačidlo C naľavo od tlačidla prehliadania snímok, chýba pätka pre externý blesk.

Prstenec po obvode kurzorových tlačidiel pre voľbu expozičných parametrov nahradil zapustený rotačný volič v pravom hornom rohu zadnej steny. Jeho zatlačením je možné prepínať medzi nastaviteľnými expozičnými parametrami. Pribudlo tlačidlo C, ktorému je možné priradiť funkciu detekcie úsmevu, voľbu vyváženia bielej či režim merania expozície. Prepínač zobrazenia snímanej scény medzi hľadáčikom a displejom sa presunul na pravú stranu hornej steny aparátu.

   
Pohľad na aparát spredu s odklopeným vstavaným bleskom

Na hornej stene je tradičný volič expozičných režimov. Keďže HX1 nemá samostatné tlačidlo pre spustenie záznamu videa ako Canon SX1, je režim videa tradične jednou z jeho položiek. Novým režimom je sweep panorama pre automatické snímanie panoramatických snímok stlačením spúšte a pohybom aparátu v horizontálnej či vertikálnej rovine. Na výstupku za vstavaným bleskom je umiestnený stereo mikrofón. Pätka pre externý blesk chýba, nepatrila ani k výbave modelov triedy H.

Na oboch stranách aparátu sa nenachádzajú žiadne ovládacie prvky. Úchyty pre popruh sú zapustené lepšie ako pri modeli H50.

HX1 je pripravený snímať za 2,5 sekundy od zapnutia, pričom väčšinu tohto času zaberie vysunutie objektívu z tela aparátu. Chod objektívu je tichý a rýchly, prechod zo širokouhlého záberu do maximálneho priblíženia trvá necelé 3 sekundy. Pri snímaní videa objektív spomalí pre zníženie hlučnosti v zázname. Tradičnou devízou aparátov Sony je rýchle ostrenie. K zaujímavým novinkám patrí poloautomatické ostrenie, kde je možné určiť približnú vzdialenosť subjektu, na ktorý chceme ostriť.

Sony HX1 prejde z minimálneho ohniska na maximálne za necelé 3 sekundy. Pri snímaní videa je tento čas o niečo dlhší, keďže aparát zníži rýchlosť transfokátora pre obmedzenie jeho hlučnosti.

Displej má pri snímaní celkovo 4 režimy zobrazenia informácií, ktoré je možno prepínať stlačením jedného z kurzorových tlačidiel označeného ako DISP. Pri najpodrobnejšom zobrazení nechýba histogram či stav batérie v minútach, pokiaľ je aktivovaná priorita clony, času či manuálny režim, vidíme na displeji aj ich hodnoty.Regulovaný parameter je označený žltou farbou.

 
Displej má 4 režimy zobrazenia, ten najpodrobnejší informuje o všetkých potrebných parametroch expozície, nechýba živý histogram.

Menu aparátu je inovovaným dedičstvom predchádzajúcich modelov triedy H. Vylepšená bola jeho štruktúra, ubudla sekcia home menu, namiesto ktorej sú tu rozšírené nastavenia. Sprístupnia sa voľbou poslednej z ikon vertikálneho menu, označenej piktogramom kufríka. Položky pre nastavenie parametrov snímania sú usporiadané vertikálne, menu nastavenia ďalších parametrov je horizontálne, s vertikálne umiestnenými záložkami pre jednotlivé sekcie.

Vľavo vertikálne menu nastavenia parametrov snímania. Vpravo horizontálne usporiadané menu podrobných nastavení fotoaparátu s vertikálne umiestnenými záložkami jednotlivých sekcií.

Počet nastaviteľných parametrov snímania je závislý od zvoleného expozičného režimu. K možnosti trojstupňovej regulácie kontrastu či saturácie pribudla aj možnosť nastavenia intenzity redukcie šumu v troch krokoch. K zaujímavostiam patria farebné filtre, ktoré pridávajú zvolený odtieň snímaným scénam.

Vľavo položka menu nastavujúca farebné filtre. Vpravo nastavenie funkcií tlačidla C.

Pri snímaní videosekvencií možno nastaviť okrem kvality videa aj režim merania expozície, vyváženie bielej, farebný režim a funkciu optického stabilizátora. Úplne prvou voľbou v menu je nastavenie pre bežné svetelné podmienky alebo režim pre slabé svetlo. Ostrenie možno prednastaviť na zvolenú vzdialenosť alebo ponechať automatike. Výhodou CMOS snímača je podobne ako pri kamerách odolnosť voči tvorbe vertikálnych svetelných pásov od intenzívnych bodových zdrojov svetla.

Hodnotenie kvality snímok

 
 

Snímky realizované programovou automatikou pri základnej citlivosti ISO 125. Zľava základné ohnisko zodpovedajúce kinofilmovým 28 mm, päťnásobný zoom (cca 142 mm po prepočte na kinofilm), desaťnásobný zoom (cca 280 mm po prepočte na kinofilm) a maximálne ohnisko zodpovedajúce kinofilmovým 560 mm.

Konštrukcia objektívu 13 prvkov v 10 skupinách vrátane jedného asférického a jedného nízkorozptylového člena je pre takýto mohutný fokálny rozsah bežným riešením, takmer rovnaké usporiadanie má aj konkurenčný Canon SX1. Aparát produkuje farebne vyvážené, saturovanejšie snímky s miernym zdôraznením teplejších tónov.

Na najmenšom ohnisku zodpovedajúcom 28 mm (vľavo) je zanedbateľné konvexné sférické skreslenie. Konkávne skreslenie na ohnisku 560 je taktiež na veľmi nízkej úrovni.

Na základnom ohnisku je kresba v stredovej časti obrazu veľmi dobrá, smerom k okrajom sa však ostrosť stráca a na kontrastných rozhraniach sa objavujú pre aparáty triedy H typické červené až purpurové lemy, ktoré v extrémoch dosahujú hrúbku 3 až 4 obrazové body, smerom k maximálnemu ohnisku sú menej zreteľné. Pokiaľ nefotíme makro z extrémne malej vzdialenosti, predstavuje sférické skreslenie menej ako 0,5%, čo je hodnota výrazne lepšia ako pri konkurenčnom Canone SX1.

 
Vľavo snímka v protisvetle na ohnisku zodpovedajúcom 28 mm pri clonovom čísle F2,8, vpravo clonové číslo F8.

V protisvetle sa HX1 správa pomerne kultivovane, pokiaľ je svetelný zdroj priamo v zábere, vzniká v jeho okolí jemný purpurový závoj. Aparát v takomto prípade vytvára na opačnom konci obrazu dva odlesky fialovej a tyrkysovej farby, ktoré sú pri maximálnom zaclonení menšie, výraznejšie a strácajú kruhový charakter.

Kresba zaostreného objektu a pozadia vzdialeného cca. 10 metrov od objektu pri clonovom čísle F5,2 (vľavo) a F8 (vpravo). Ohnisková vzdialenosť 560 mm po prepočte na kinofilm. Citlivosť ISO 125.

Hoci malý snímač Sony HX1 neumožňuje vytvoriť tak malú hĺbku ostrosti ako digitálna zrkadlovka, za určitých podmienok, najmä pri veľkých ohniskových vzdialenostiach je možné dosiahnuť uspokojivé výsledky s malými clonovými číslami. Príklad hore demonštruje kresbu objektov a pozadia pri najmenšom a najväčšom clonovom čísle na ohnisku 560mm.

  
Makrosnímka kvapiek vody v protisvetle. Ohnisko zodpovedajúce 28 mm, expozičný čas 1/125 sekundy, clonové číslo F4,0.

Tradičnou silnou zbraňou kompaktných EVF aparátov s veľkým ohniskovým rozsahom je schopnosť snímať objekty z veľmi malej vzdialenosti. Makrorežim v prípade HX1 nie je výnimkou, dokáže snímať už od vzdialenosti 1 cm od predného člena optickej sústavy. Podobne ako pri konkurenčných aparátoch aj v tomto prípade treba počítať so značným sférickým skreslením.

  
  
  
  
  
  
Snímky realizované na rôznych citlivostiach ISO pri nízkej, strednej a vysokej úrovni redukcie šumu. Zhora dolu ISO 125, 200, 400, 800, 1600 a 3200. Vľavo snímka so zníženou redukciou šumu, v strede štandardná redukcia šumu a vľavo zvýšená redukcia šumu.

Aparáty s malým CMOS snímačom sú z hľadiska obrazového šumu a jeho redukcie o malý krôčik pozadu za svojimi CCD rovesníkmi rovnakej kategórie. Dobrým príkladom je porovnanie aparátov Canon SX1 a SX10 IS. Sony HX1 je na tom podobne, i keď umožňuje určitú mieru regulovania redukcie šumu zvýšením či znížením v troch krokoch.

Základná citlivosť ISO 125 nepredstavuje z hľadiska šumu problém, hoci na objektoch s malým rozdielom kontrastov je pri zväčšení badateľné zlievanie jemných detailov (kresba vlákien, výplet látky zajačika či zlievanie najjemnejších línií na bankovke). Na ISO 200 táto redukcia detailov mierne narastá, pokiaľ ale nepôjde o extrémne výrezy alebo nekompromisnú štúdiovú kvalitu produktových snímok táto úroveň šumu nepredstavuje problém.

Na ISO 400 už je badateľný výraznejší nástup šumu a jeho následnej redukcie, jemné línie sa začínajú zlievať. Jeho intenzita nie je natoľko silná, aby ovplyvnila farebné podanie snímky a táto citlivosť je pre bežnú prax a výtlačky štandardných rozmerov stále použiteľná. ISO 800 už intenzitou šumu výrazne zasahuje do štruktúry snímky. V tomto prípade začína mať význam nastavenie vyššej intenzity redukcie šumu, ktorá obraz zjemní a napriek strate detailov je obraz homogénnejší.

ISO 800 je hranicou pre menšie výtlačky alebo zmenšeniny pre potreby prezentácie v elektronickej forme. Zostávajúce dve citlivosti ISO 1600 a 3200 sú nanajvýš núdzovým riešením informatívneho charakteru, snímky trpia stratou kontúr a mení sa aj ich farebné podanie. Malý CMOS snímač je celkovo citlivejší na intenzitu osvetlenia, preto aj dve snímky realizované na tej istej citlivosti pri rôznej intenzite svetla majú výrazne odlišnú kvalitu, ako v prípade podobnej dvojice z CCD snímača.

 
 
Režimy vyváženia bielej pri svetle úspornej žiarovky. Zľava automatické vyváženie, vyváženie pre žiarovku, manuálne vyváženie podľa bieleho pozadia, vyváženie pre blesk.

V bežných svetelných podmienkach funguje vyváženie bielej bez problémov, zradné svetlo úspornej žiarovky však automatiku pomýli a posunie obraz do výrazne červených odtieňov. Ani jedna z prednastavených hodnôt tento druh svetla nedokáže farebne prispôsobiť, preto je najlepšie zvoliť manuálne vyváženie bielej alebo využiť vstavaný blesk.

Výrezy demonštrujúce možnosti trojstupňovej regulácie ostrosti obrazu. Zľava nízka, stredná a vysoká miera ostrosti.Čas 1/800 sekundy, clonové číslo F5,2, citlivosť ISO 125.

Sony HX1 ponúka pomerne pestrú paletu regulácie parametrov obrazu v troch krokoch. Jednou z nich je regulácia miery ostrosti. V kombinácii s nastavením intenzity redukcie šumu či saturácie predstavuje solídny základ pre samostatný režim snímania, ktorý by uchoval aktuálne nastavenia pre špecifické potreby užívateľa.

Výrezy demonštrujúce účinok voľby farebných režimov. Zľava živý, bohatý, prirodzený, čiernobiely a sépia.

Zaujímavým prvkom je simulovanie niekoľkých farebných filtrov, ktoré môžu dopomôcť k zvýrazneniu prevládajúcich farebných tónov v scéne. Dobre s nimi spolupracujú prvé tri farebné režimy aparátu, na sépiový a čiernobiely režim majú filtre len zanedbateľný vplyv.

 

Výrezy demonštrujúce účinok simulácie farebných filtrov. Zľava snímka bez aplikácie farebného filtra, filter červený, zelený, modrý, ďalej filter pre teplé a studené tóny.

Jednou z predností a lákadiel modelu HX1 je vysokorýchlostné snímanie v plnom rozlíšení, ktoré pracuje rýchlosťou 10 snímok za sekundu. V kombinácii s účinným stabilizátorom sa tak užívateľovi otvára možnosť fotografovania rýchlych dejov. Odvrátenou stranou vysokorýchlostného snímania je pomalý zápis nasnímanej sekvencie na pamäťovú kartu, ktorý trvá 10 až 20 sekúnd.

Výrezy demonštrujúce rýchlosť sekvenčného snímania 10 snímok za sekundu. Limitom snímanej sekvencie je jej následné ukladanie na pamäťovú kartu, ktoré trvá 10 – 20 sekúnd.

Ďalšou zaujímavosťou, o ktorú sa zaslúžila prítomnosť rýchleho CMOS snímača, je tvorba panoramatických snímok jednoduchým zatlačením spúšte a pohybom aparátu v horizontálnom alebo vertikálnom smere. Aparát zosníma niekoľko snímok v rýchlom slede, z ktorých následne vytvorí panoramatický snímku. Pri jeho tvorbe je potrebné dbať na rovnomerný pohyb aparátu, v opačnom prípade vznikajú pri spájaní nepresnosti.

  
Panoramatická snímka vytvorená špecifickým panoramatickým režimom. Prepálené miesta sú následkom nevhodnej voľby dynamického rozsahu panoramatickej snímky.

Maximálne rozlíšenie panoramatickej snímky je 7152 x 1080 obrazových bodov. Pri voľbe snímanej scény treba dbať na rovnomerné svetelné podmienky, príliš veľký dynamický rozsah CMOS snímač nemusí zvládnuť a vzniká tak riziko prepalov. K pozitívam patrí rýchly a presný algoritmus spájania panorám, ktorý svojou kvalitou výrazne prevyšuje kvalitu panoramatického režimu v aparátoch od Fujifilmu.

Výrezy demonštrujúce optimalizáciu dynamického rozsahu. Vľavo výrez bez dynamickej optimalizácie, vpravo najvyšší stupeň dynamickej optimalizácie obrazu. Ohnisková vzdialenosť zodpovedajúca cca. 126,5 mm po prepočte na kinofilm, clonové číslo F4,0, čas 1/25 sekundy, citlivosť ISO 125.

Vzhľadom na malý dynamický rozsah snímača je dynamická optimalizácia obrazu dobrou pomôckou, i keď jej účinok má svoje limity. Okrem scén s výraznými svetelnými rozdielmi môže napomôcť aj v slabých svetelných podmienkach. Pri jej aplikovaní je vhodné použiť čo najnižšiu citlivosť, pretože zviditeľnenie detailov v podexponovaných miestach obrazu ide ruka v ruke s nárastom intenzity šumu. Snímka tiež aplikovaním optimalizácie stráca svoju hĺbku.

Ukážka HD záznamu 1440 x 1080 s dátovým tokom 12 MB/s 

Osobitnou kapitolou hodnou pozornosti je snímanie videosekvencií v HD kvalite. Hoci aparát nevyužíva plných 1920 x 1080 obrazových bodov, kvalita videa je na veľmi dobrej úrovni. Rýchle ostrenie a prispôsobovanie sa svetelným podmienkam spolu s nehlučným chodom transfokátora možno kvalitatívne prirovnať k jednoduchším cenovo dostupným HD kamerám.

Výhodou HX1 oproti HD kamere je väčší obrazový snímač a mohutnejší fokálny rozsah, i keď kamera má vďaka menšiemu snímaču lepšiu svetelnosť objektívu. Porovnanie záznamu v najvyššej kvalite s konkurenčným Canonom SX1 prináša sícelepšie podanie jemných detailov v prospech Canonu, keďže sníma v rozlíšení 1920 x 1080, jeho videosúbory sú však podstatne väčšie ako tie z HX1.

Príklad (stáhnete zde) v rozlíšení 640 x 480 demonštruje výhodu snímača CMOS pri snímaní videa. CMOS snímač nevytvára pri silných zdrojoch svetla vertikálne pásy v obraze ako snímač CCD.

Všestranný spoločník

Sony HX1 je ďalším dobrým príkladom toho, že súčasný ultrazoom s elektronickým hľadáčikom nemá za úlohu konkurovať digitálnym zrkadlovkám. Jeho miesto je práve tam, kde je prvoradým kritériom všestrannosť a kompaktné rozmery pri zachovaní nadštandardnej obrazovej kvality fotografií a videa. Keďže na cestu videosekvencií v HD rozlíšení nastúpili aj digitálne zrkadlovky, je pre ultrazoomy vyššej triedy možnosť snímania HD videa takmer otázkou prežitia.

Sony HX1 je ideálnou voľbou pre užívateľa, ktorý je postavený pred vážne rozhodnutie kúpy fotoaparátu a kamery a rozpočet ho tlačí do nechceného kompromisu. Ponúka väčšinu pokročilých fotografických funkcií, akými sa pýšia digitálne zrkadlovky a zároveň dokáže vďaka pokročilým možnostiam snímania videosekvencií plnohodnotne nahradiť bežnú HD videokameru.

Jeho softvérová výbava, predovšetkým spoľahlivá funkcia automatického rozpoznania scény, z neho robí ideálneho partnera pre začínajúcich fotografov, jednoduché panoramatické snímanie ocení cestovateľ, ktorý uprednostní kompaktný prístroj pred kilogramami sofistikovanej fototechniky. Na svoje si vďaka účinnej stabilizácii obrazu a tichému chodu transfokátora príde aj milovník prírody a v neposlednom rade je HX1 skvelým partnerom pre rodinnú dovolenku.

Jeho hlavným konkurentom je istotne Canon SX1. Keďže obrazová kvalita oboch prístrojov je na porovnateľnej úrovni, zavážia hlavne drobné prednosti. Sony HX1 má výhodu v podobe menších rozmerov a nižšej hmotnosti. Ponúka širšiu paletu nastaviteľných rozlíšení pre videosekvencie pri menších nárokoch na kapacitu pamäťovej karty. Má nízke sférické skreslenie objektívu na ohnisku 28 mm, zvláda rýchlejšie sekvenčné snímanie a automatickú tvorbu panoramatických snímok.

Medzi jeho nedostatky bude patriť menej rozšírený formát pamäťových kariet, i keď cenový rozdiel oproti kartám MemoryStick nie je natoľko výrazný ako v minulosti. V porovnaní s Canonom mu chýba napríklad formát RAW či pätka pre externý blesk. Vysokorýchlostný režim snímania si žiada svoju daň v podobe pomalého ukladania snímok. Aj z absolútneho hľadiska kvality videa má Canon miernu prevahu, i keď tento rozdiel nie je príliš významný.

Pri konečnom rozhodovaní môže zavážiť i typ akumulátora a presné sledovanie stavu batérie, ktoré je jednoznačnou prednosťou Sony. V jeho prospech hovorí v dobe realizácie testu aj cenová hladina, ktorá je priemerne o 50 – 70 Eur nižšia ako cena Canonu SX1.

Sony HX1

orientační cena v době testu 11 500 Kč