Fotoaparátom DSLR-A100 si spoločnosť Sony prvýkrát pootvorila dvere do „lepšej spoločnosti“ výrobcov digitálnych zrkadloviek. Od začiatku si rad Alfa nárokuje miesto v nižšej strednej triede. Tú predstavuje Nikon D70s alebo Canon EOS 350D. Prinášame porovnanie nováčika s osvedčeným Nikonom D70s.
O generáciu starší aparát Nikon D70s už síce má svojho nástupcu, ale práve vďaka nemu sa, stáva priamym cenovým konkurentom „Alfy“. Čerstvému záujemcovi o kráľovskú triedu digitálnych fotoaparátov sa pokúsim uľahčiť jeho výber priamym porovnaním oboch prístrojov.
Nikon má s digitálnou fotografiou osemročné skúsenosti. Prvou digitálnou zrkadlovkou bola D1 (rok 1999), nasledovaná modelmi D1X, D1H a D100. Od počiatku sú aparáty Nikon až na výnimky vybavené CCD snímačmi Sony.
Spoločnosť Sony sa uviedla na trh digitálnej fotografie radou kompaktov s označením Mavica. Ich prvým experimentom s formátom snímačov blízkym digitálnym zrkadlovkám bol aparát R-1 (veľkosť CCD 21,5 × 14,4 mm), uvedený v septembri 2005. O rok neskôr bol modelom DSLR-A100 uvedený nový rad zrkadloviek Alfa.
Čo majú spoločné?
Hlavným spoločným znakom Nikonu D70s a DSLR-A100 je použitie CCD snímača. V prípade Alfy je to prekvapujúce, pretože Sony je tiež výrobcom CMOS snímačov (CMOS snímače využívajú napríklad zrkadlovky EOS od Canonu). Snímače pre D70s aj DSLR-A100 vyrába Sony. Veľkosť snímača v Nikone D70s je 23,7 × 15,5 mm, v DSLR-A100 23,6 × 15,8 mm. Prepočtový koeficient na formát kinofilmu je u oboch aparátov 1,5×.
U oboch aparátov je možné snímať sériovo rýchlosťou 3 snímky za sekundu. Oba aparáty zaznamenávajú fotografie na médiá Compact Flash (I a II), Sony k svojmu aparátu pridáva CF adaptér pre použitie kariet Memory Stick Duo. Maximálna citlivosť ISO je 1 600. Hľadáčik má pri oboch aparátoch 95% pokrytie.
Základné odlišnosti
Sony prevzala technologické know-how Minolty, prístroj je vybavená bajonetom „A“. Je spätne kompatibilný s objektívmi pre zrkadlovky Dynax. Sony tiež ponúka vlastné objektívy. V spolupráci so Sony vyrába pre rad Alfa objektívy aj renomovaný Carl Zeiss (napríklad Vario-Sonnar T* DT F3,5–4,5 s rozsahom 16–80 mm s cenou cca 800 Euro – 26 640 Sk). Objektívy pre A bajonet produkujú aj ďalší výrobcovia optiky, napríklad Tamron.
Nikon používa svoj F bajonet od roku 1959. Objektívy pre APS-C formát nesú označenie DX, s určitými obmedzeniami (napríklad výhradne manuálny režim) je však možné použiť aj staršiu optiku z kinofilmových Nikonov. Portfólio pre F bajonet je podstatne širšie, objektívy preň vyrába napr. Schneider, Sigma, Tokina, Tamron a samozrejme Carl Zeiss (výhradne manuálne ostrenie, označenie ZF).
Snímač Nikonu disponuje maximálnym efektívnym rozlíšením 6 megapixelov (3 008 × 2 000), novšia Alfa ponúka rozlíšenie 10 megapixelov (3 872 × 2 952). Alfa disponuje 9 ostriacimi bodmi, Nikon ich má 5. Okrem bodového merania majú oba aparáty meranie so zdôrazneným stredom, u Nikonu je naviac nastaviteľné na 6, 8, 10 alebo 13 mm kruh v strede obrazu. Expozícia je meraná u Alfy v 40 bodoch, 3D Matrix Nikonu meria RGB senzorom s celkovým počtom 1 005 segmentov.
Dôležitým prvkom Alfy je systém stabilizácie snímacieho senzora Super Steady Shot, prevzatý z aparátov radu Dynax. Do určitej miery je schopný stabilizovať teleobjektívy a dlhšie expozičné časy (resp. ich kombináciu). Nikon používa stabilizované objektívy s označením VR.
D70s ponúka pokročilému fotografovi lepšiu kontrolu nad aparátom vďaka voliteľnému bezdrôtovému ovládaniu ML–L3 (Sony pomocou káblového RM-S1AM). Synchronizácia blesku je na 1/500 sekundy, Alfa má 1/160s, so stabilizáciou iba 1/125 sekundy.
Pokračování 2 / 4
První kontakt: technické provedení
Na prvý pohľad je vidieť, že Nikon D70 stavil na robustnú konštrukciu, ktorá má bližšie k aparátom vyšších kategórií. Jeho výška je 111 mm (novší D80 je o 8 mm nižší). Alfa má v tomto smere bližšie k Canonu EOS 400D, jej výška je len 95 mm. Canon evokuje aj jej úchop, je však hranatejšia. Hmotnosť tela Nikonu bez batérie je o 50 gramov vyššia ako u Alfy.
Ergonómia držania aparátu je vec individuálna. Pre mohutnejšiu ruku bude vhodnejší dlhší grip Nikonu, menšia ruka (napríklad ženská) ocení úchop Alfy. Osobne sa mi zdá úchop Sony pohodlnejší, pretože má bližšie k spomínanému Canonu EOS 350 a 400D alebo k niektorým zrkadlovkám na kinofilm.
Čo sa týka remeselného spracovania, Nikon má navrch. Robustné plastové telo napriek ročnému používaniu nemá ani náznak nejakých vôlí, či už ide o pevné alebo pohyblivé časti. U testovanej Alfy pozícia slotu na pamäťovú kartu priamo pod dlaňou pravej ruky a spôsob otvárania jeho krytu (posunutie a otvorenie oproti jednoduchému odklopeniu na Nikone) už vzala za svoje. Kryt má vôľu a mierne „chrumká“.
Špeciálna pätka na blesky Minolta a Sony pôsobí „lacnejším“ dojmom než hot shoe pätka Nikonu, na druhej strane je ale lepšie zapustená do tela aparátu. Tvrdený plast kotúča pre voľbu režimov má na Nikone prijateľne tuhý chod, dva vystúpené kovové kotúče (voľba režimov a nastavenie parametrov) však Alfe spracovaním a tuhosťou chodu tiež nerobia hanbu.
Osobitnú pozornosť si zaslúži vyhotovenie oboch setových objektívov. V prípade Nikonu prakticky nie je čo vytknúť, poctivá konštrukcia s vlastným zaostrovacím motorčekom a kovovým bajonetom. Predný člen objektívu sa neotáča, bez problémov je možné použiť napríklad polarizačný filter. V zadnej časti sa naviac nachádza okienko so stupnicou zobrazujúcou zaostrenú vzdialenosť (stopy a metre).
Objektív Alfy má bajonet z plastu a manuálne sa ostrí prostredníctvom rotujúceho predného člena. Teleobjektív AF 75–300 mm F4,5–5,6 dodávaný v sete za zvýhodnenú cenu má už bajonet z kovu. Kovový prvok so zárezom prezrádza pohon zaostrovania motorom v tele aparátu. Výhodou objektívu zostávajú jeho kompaktnejšie rozmery.
Hlučnosť zaostrovania asi nie je rozhodujúcim faktorom pri kúpe zrkadlovky, tiché zaostrovanie Nikonu však príjemne prekvapilo. V dobe ultrazvukových motorčekov je hlučnejšie zaostrovanie Alfy drobným mínusom, v rýchlosti mu však nie je čo vytknúť. Cvaknutie samotnej závierky je u oboch aparátov rovnako výrazné (tichší chod závierky má napr. Olympus E-1).
NikonD70s.wavZvuk preostrenia po celej dĺžke (uzavretý kryt objektívu) – Nikon D70s
SonyA100.wavZvuk preostrenia po celej dĺžke (uzavretý kryt objektívu) – Sony DSLR-A100
Zavierka.wav
Cvaknutie závierky v poradí Sony DSLR-A100 (3x), Nikon D70s (3x)
Komfort obsluhy a ovládanie
Zapustený rotačný volič parametrov je pri Alfe za spúšťou. Nikon má voliče dva (v hornej tretine prednej a zadnej časti gripu), čo umožňuje pohodlné nastavenie parametrov expozície bez potreby dvojhmatov. Štart aparátu páčkou obopínajúcou spúšť pri Nikone zvládne fotograf pravou rukou. Pri Alfe si treba pomôcť ľavou, prepínač sa nachádza v ľavom hornom rohu zadnej steny aparátu.
Zatiaľ čo parametre ako citlivosť či vyváženie bielej Nikon nastavuje kombináciou tlačidiel a zapusteného otočného voliča, u Alfy na tento účel slúži ľavý kotúč so stredovým tlačidlom Fn. Jednoducho zvolíme nastavovaný parameter (citlivosť ISO, vyváženie bielej, optimalizácia dynamického rozsahu, režim ostrenia a merania expozície, režim blesku a doladenie parametrov obrazu), stlačíme tlačidlo Fn a vyberieme požadovanú hodnotu.
Veľkým plusom Alfy je väčší kurzorový ovládač. Nikon ho má menší a je umiestený tesne pri displeji, čo trochu sťažuje prácu. Dve tlačidlá v pravej hornej časti zadnej steny Alfy môžu trochu miasť. Tlačidlo kompenzácie expozície býva obvykle umiestnené bližšie k okraju než tlačidlo uzamknutia ostrenia a merania expozície. Na druhej strane, ovládanie lupy týmito tlačidlami v režime prezerania zostáva identické ako pri EVF aparátoch a kompaktoch Sony.
Čitateľnosť displeja je vďaka voľbe čierneho podkladu a bielych popisiek u oboch aparátov dobrá. Alfa sa spolieha výhradne na informácie z displeja, pri otočení do zvislej polohy ostávajú vo vodorovnej polohe (natočia sa a prispôsobia inému „formátu“). Výhodou Alfy je možnosť nastavenia zväčšených znakov.
Prednosťou Nikonu je podsvietený informačný LCD displej umiestnený napravo od pätky blesku. Zobrazuje nastavené parametre a uľahčuje prácu s aparátom v horších svetelných podmienkach. Naopak, u Alfy vyhráva veľkosť displeja (uhlopriečka 6,35 cm oproti 5 cm u Nikonu) a jeho celková rozlišovacia schopnosť 230 000 pixelov (Nikon ich má 130 000).
Hľadáčik Alfy aj Nikonu zobrazuje všetky potrebné informácie, u Alfy je pri zapnutom stabilizátore možné identifikovať aj mieru pohybu aparátu. Pokiaľ vidieť päť prúžkov pri ikone fotoaparátu, je aparát rozhýbaný. Jeden prúžok znamená, že aparát je v pokoji. Tento systém „informovania fotografa“ by určite svedčil mnohým EVF aparátom či kompaktom vybaveným stabilizáciou. Nikon zas dokáže do hľadáčika premietnuť mriežku vhodnú pre fotografovanie architektúry.
Sony DSLR-A100 používa batériu NP-FM55, čo je ten istý typ batérie „M“, ktorý na napájanie využívajú aj niektoré HD kamery od Sony. Teoretické množstvo záberov na jedno nabitie je 750, realita však závisí od spôsobu fotografovania, naviac vibračné čistenie senzora vyčerpáva batériu pomerne rýchlo. Nikon používa svoju batériu EN-EL3a (tiež pre aparáty D50 a D100) a uvádza údaj 400 snímok s bleskom na 50 % a maximálne 2 500 (!) snímok na jedno nabitie.
Pokračování 3 / 4
Porovnání kvality fotografií
Porovnanie kvality fotografií – snímky pri zamračenej oblohe
Porovnávané aparáty sú vybavené setovými objektívmi s rovnakým ohniskom. V prípade Sony DSLR-A100 je to objektív Sony 18–70 mm F3,5–5,6. Nikon má objektív 18–70 F3,5–4,5G AF-S DX. Pre objektivitu porovnania bola väčšina fotografií urobená v rozlíšení 6 Mpx (Nikon) a 5,5 Mpx (stredné rozlíšenie pre Sony Alfa).
Keďže zamračené počasie v priebehu testovacieho týždňa nedovolilo vystaviť oba aparáty všetkým fotografickým situáciám, sústredili sme naše snaženie na porovnanie oboch aparátov v daných podmienkach, čo znamená zamračenú oblohu a večerné prítmie.
max. velikost | max. velikost
Fotografia na ohnisku 18 mm. Vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Fotografie na ohnisku 18 mm (ekvivalent 27 mm kinofilmu). Clona pri oboch snímkach je na hodnote F 10. Citlivosť ISO je ponechaná na minime: 100 ISO pre Alfu, 200 pri Nikone. Čas vybrali oba aparáty na základe merania (multizónové). Vyváženie bielej je automatické.
Tendencia Alfy prikrášliť farebné podanie sa v tomto prípade prejavila modravým nádychom, neutrálnejšie farebné podanie Nikonu viac zodpovedalo realite. Miera sférického skreslenia je u oboch objektívov na rovnakej úrovni. Ostrosť smerom k okrajom objektívu hrá v prospech objektívu Nikonu.
Výrez snímky, vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s. Na výreze z Alfy je na hranách balkónov zreteľnejšia aberácia
Pokus odfotografovať tú istú situáciu za slnečného počasia priniesol pre Alfu priaznivejší výsledok v podobe menšej aberácie.
Na ohnisku 70 mm (105 mm ekvivalent kinofilmu) už nie sú rozdiely natoľko zreteľné. Tentokrát bola voľba expozičných parametrov ponechaná na úsudok aparátov. Nikon má opäť mierne ostrejšiu kresbu a neutrálnejšie farebné podanie.
max. velikost | max. velikost
Fotografia na ohnisku 70 mm. Vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Výrez snímky, vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Porovnanie kvality fotografií – fotografie pred zotmením
Nasledujúce snímky sú realizované pred zotmením zo statívu na citlivosti ISO 400. Ani jeden aparát nemá v danej situácii problém so šumom. Nikonu sme v priorite clony prestavili nameranú clonu na F7,1 a Alfa bola ponechaná expozičnej automatike. Nikon opäť podáva mierne lepší výkon – je badať neutrálnejšie farebné podanie a ostrejšiu kresbu.
max. velikost | max. velikost
Fotografia hradu pred zotmením na ohnisku 18 mm. Vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Výrez zo stredu snímky, vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
V ďalšom prípade sme dôverovali meraniu expozície Nikonu v priorite clony (F8) a upravili podľa nich manuálne nastavenie Alfy. Oba aparáty teda fotografovali scénu na rovnakých expozičných parametroch.
max. velikost | max. velikost
Fotografia sídliska vo večernom prítmí na ohnisku 18 mm, ISO 200. Vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Farebné podanie „do modra“ je pri daných svetelných podmienkach u Alfy realitou, badateľná je aj väčšia plocha prepalov na oblohe. Na výreze je opäť badateľná ostrejšia kresba Nikonu.
Výrez zo stredu snímky, vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Pri ohnisku 70 mm sú rozdiely v ostrosti podstatne menšie, svojské farebné podanie Alfy však zostáva, Nikon opäť triumfuje farebnou neutralitou.
max. velikost | max. velikost
Fotografia na ohnisku 70 mm. Vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Výrez snímky, vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Snímky na ISO 800 demonštrujú digitálny šum oboch aparátov pri nepriaznivých svetelných podmienkach. Alfa fotografovala na expozičnej automatike pri ohnisku 18 mm, Nikon pri ohnisku 22 mm s clonou určenou režimom jej priority na F6,3.
max. velikost | max. velikost
Fotografia pri citlivosti ISO 800, vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Automatické nastavenie bielej v žiarovkovom svetle má pri Alfe tendenciu generovať teplejšie odtiene s nádychom do červena, tento jav je známy už zo zrkadloviek Minolta Dynax. Naopak, Nikon ponúka verné farebné podanie.
max. velikost | max. velikost
Výrez fotografie pri umelom svetle. Vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Pokračování 4 / 4
Technologické inovace
Technologické výhody Sony DSLR-A100 a ich praktické využitie
Prvou technologickou inováciou Alfy, ktorej absenciu vyrovnáva Nikon softvérovo funkciou Image Dust Off pomocou programu Nikon Capture, je čistenie snímača vibráciami. Napriek opakovanej aktivácii čistenia snímača sa však na snímači Alfy objavujú nečistoty. Demonštruje to aj výrez z okraja fotografie snímanej s bleskom pri clone F35 (pre porovnanie výrez snímky s bleskom z Nikonu na clone F25).
max. velikost | max. velikost
Prachové častice na snímači. Výrez z okraja snímky pri najväčšom clonovom čísle s bleskom). Vľavo Sony DSLR-A100, vpravo Nikon D70s
Vlastník Nikonu si je vedomý znečistenia senzora a v Nikon Capture úspešne využíva na eliminovanie tohto javu funkciu Dust ref Photo, ktorú je možné aplikovať hromadne. Z uvedeného vyplýva, že ani od vibračného čistenia senzora nemožno očakávať zázraky a pre zachovanie jeho čistoty je potrebné ho aplikovať podľa možnosti pri každej výmene objektívu.
Stabilizácia
Pre demonštrovanie účinku stabilizácie snímača v tele DSLR-A100 som použil objektív, ktorý sa nezúčastnil tvorby porovnávacích fotografií a je ho možné zakúpiť v zvýhodnenej sade spolu s testovaným. Jeho rozsah je 75–300 mm (112,5–450 mm pre ekvivalent kinofilmu). Pri fotografovaní z ruky pri ohnisku 300 mm sa aparátu podarilo stabilizovať nápisy na obaloch vzdialené cca 20 metrov.
max. velikost | max. velikost
Vľavo výrezy z fotografií bez stabilizácie (čas 1/20 sekundy), vpravo so stabilizáciou (čas 1/15 sekundy). Manuálny režim, clona F 8, ISO 800
Stabilizátor ukazoval v hľadáčiku po aktivovaní stabilizácie pred expozíciou dva dieliky z päťdielnej stupnice rozhýbania aparátu. Napriek tomu, že fotografia nie je ostrá, čísla a nápisy sú vo veľkej miere čitateľné. Druhý pokus bola fotografia bezpečnostnej kamery na stropnej konštrukcii na ohnisku 75 mm pri clone F8 a čase 1/8 sekundy.
max. velikost | max. velikost
Vľavo výrez z fotografie bezpečnostnej kamery bez stabilizácie, vpravo so stabilizáciou. Čas 1/8 sekundy, F8, ISO 800
Hoci pri takomto dlhom čase je účinok menej viditeľný, aj tu je pozorovateľný. Stabilizácia (hoci ide o viac menej prevzaté dedičstvo z aparátov Minolta) sa zatiaľ javí ako najvýznamnejšia prednosť Alfy oproti Nikonu.
Optimalizácia dynamického rozsahu a režimy Lo80 a Hi200
Optimalizácia dynamického rozsahu je ekvivalentom funkcie programu Nikon Capture s názvom D-Lightning. Zatiaľ čo kompakty a EVF aparáty od Nikonu majú túto funkciu implementovanú priamo vo fotoaparáte, pri zrkadlovkách sa Nikon spoľahol na dodatočnú softvérovú úpravu snímok.
Pri Alfe táto funkcia funguje priamo v aparáte a má dva stupne intenzity. Jej účinok sa zaobíde bez vzniku preexponovaných miest, avšak úpravy spôsobujú zvýšenie úrovne šumu a miestami majú vplyv aj na farebné podanie fotografií.
Režim Lo80 a Hi200 slúžia pre optimalizáciu dynamického rozsahu pri fotografovaní snímok s nízkym a vysokým jasom. Nikon zas disponuje jemnejším odstupňovaním citlivosti ISO.
Záver
Sony Alfa DSLR-A100 je prvým krokom na pole digitálnych zrkadloviek. Hoci je Alfa vydareným aparátom a svojím komfortom obsluhy neraz predčí praxou overenú logiku ovládania Nikonu, v precíznosti vyhotovenia vedie Nikon.
Základný objektív Alfy nie je úplne rovnocenným súperom skvelého „záklaďáku“ Nikonu a keďže kvalita základného objektívu má pre fotografa investujúceho do svojej prvej zrkadlovky rozhodujúci význam, vychádza z tohoto porovnania víťazne Nikon. Objektív Alfy môže fotografovi začínajúcemu so zrkadlovkou dobre poslúžiť, výhodu ale získava až v kombinácii s teleobjektívom rozsahu 75–300. Nenáročný kreatívny fotograf si s touto dvojicou vystačí pomerne dlho, jej cena je však vyššia.
Vlastník Minolty Dynax a užívateľ, ktorý požaduje stabilizáciu bez nutnosti investovania do drahých teleobjektívov sa zrejme prikloní k Alfe. Pre fotografa s vyššími nárokmi sú pre Alfu naviac k dispozícii aj objektívy s autofokusom od Carl Zeiss. Uživateľ, ktorý sa rozhodne pre Nikon však bude nesporne profitovať z kvality a dostupnosti množstva objektívov a príslušenstva za ceny, na ktoré si záujemca o Alfu bude musieť nejakú dobu počkať.
Tento článek je součástí balíčku PREMIUM+
Odemkněte si exkluzivní obsah a videa bez reklam na devíti webech.
Chci Premium a Živě.cz bez reklam
Od 41 Kč měsíčně