Sigma DP1s: Malé telo s veľkou dušou

Každý fotograf by chcel, aby mali jeho fotografie vysokú technickú kvalitu. Aj keď technika pomáha samotnej fotografii iba v malej miere, predsa len nie je ľahké odolať vábeniu lepších fotoaparátov či objektívov. (A to pravdaže neplatí iba pre fotografiu.) Po čase si nejeden nadšený fotograf vybuduje impozantnú výbavu. Zrkadlovka s pár objektívmi sú však neraz na obtiaž, hlavne pri cestovaní či turistike. V tejto fáze prichádza myšlienka zaobstarať si malý fotoaparát „na cesty“. Od obrazovej kvality a univerzálnosti zrkadlovky sa však ťažko odvyká.

Jeden z mála kandidátov, ktorí skúšajú zaceliť dieru na trhu

Preto existuje kategória pokročilých kompaktov. Toto označenie však často hraničí s klamaním spotrebiteľa. Iba hŕstka kompaktov napríklad podporuje snímanie do RAW. Najväčší problém sú však kriticky malé senzory, ktorých plocha býva asi desatinová oproti senzorom v zkradlovkách. Spolu s marketingovým tlakom za megapixelmi to znamená prakticky nepoužiteľné výsledky pri vyšších citlivostiach. Ak s nárokmi ešte pritvrdíme, veľká väčšina kompaktov má problémy už pri základnej citlivosti. Nehovoriac o často nepríliš kvalitnom objektíve s rôznymi neduhmi (aberácia a pod.) a slabou svetelnosťou.

Dnes už existuje na trhu niekoľko pomerne malých fotoaparátov s veľkými senzormi, ale väčšina má výmenné objektívy (napr. Panasonic GF1). To nie je žiadúce, ak potrebujeme skutočne vreckový fotoaparát. V takom prípade je výber skutočne úzky – v podstate existujú tri fotoaparáty v niekoľkých variantoch: Sigma DP1/DP1s, Sigma DP2 a Leica X1. Pred pár dňami boli predstavené aj Sigma DP1x a DP2s, ale iba s minimálnymi zmenami.

Ambiciózny drobec

Sigma DP1s je nástupcom modelu DP1, čo bol historický prvý kompakt so senzorom rovnako veľkým, aký nájdeme v zrkadlovkách. Oba fotoaparáty sa líšia iba v dvoch drobnostiach, základy majú teda spoločné. Hlavou črtou je obrazový snímač s rozmermi 20,7 x 13,8 mm,rovnaký, aký nájdeme v zrkadlovkách Sigma. (O trochu menší, než používa Canon.) Pomer strán obrazu je klasický, 2:3, kým väčšina kompaktov operuje s formátom 4:3.

DP1 a DP1s sú dvojčatá. Navonok ich odlišuje iba označenie na vrchnej strane

Objektív je takisto neobvyklý, ide o „pevné sklo“, teda s pevnou ohniskovou vzdialenosťou. Inak povedané, žiaden zoom. Ohnisko zodpovedá 28 mm na kinofilme; to je obvykle najšíršie ohnisko na bežných zoom objektívoch. Fotoaparát zvláda aj snímanie do RAW, podporuje manuálne režimy a disponuje päticou na externý blesk. Všetky tieto parametre už naznačujú, že je určený hlavne pokročilým fotografom. Ďalšie dôležité parametre sú citlivosť ISO 50 – 800, expozičné časy 1/2 000- 15 s a clona f/4 – f/11.

Fotoaparát dokáže nahrávať aj video, ale iba v rozlíšení 320 x 240 s kodekom Motion JPEG, čiže iba pre núdzové prípady. K dispozícii je aj záznam zvuku, buď samostatne alebo ako 10-sekundové poznámky k fotografiám.

Objektív 28 mm f/4, pomerne limitovaný rozsah ISO a aj ďalšie vlastnosti stavajú Sigmu DP1s do pozície krajinkárskeho fotoaparátu.

Foveon X3

Sigma vo svojich fotoaparátoch používa unikátny senzor, Foveon X3. Ono X3 znamená, že fotobunky sú umiestnené v troch vrstvách, každá farba zvlášť. Všetky ostatné fotoaparáty používajú senzory s bayer filtrom, kde sú pred jednotlivými bunkami umiestnené farebné filtre: zelený na polovici buniek, červený a modrý obsluhujú po štvrtine. Toto usporiadanie umožňuje farebnú fotografiu. Napriek svojej genialite prináša nevýhody:

-Dve tretiny všetkého svetla sú zachytené bayer filtrom. Rovnaký senzor bez farebných filtrov (tzn. monochromatický) môže mať trojnásobnu citlivosť. Napríklad dávna zrkadlovka Kodak 760 mala základnú citlivosť ISO 160, monochromatická verzia ISO 400.

-Farebných informácií je omnoho menej, než by sa zdalo podľa počtu megapixelov. Napríklad hrana medzi červenou a modru farbou je zachytená iba so štvrtinovým rozlíšením. Neprimárne farby musia byť interpolované a kvalita obrazu vo veľkej miere závisí práve na kvalite interpolácie, čiže obrazového procesora. Ak má bayer senzor zosnímať nejakú netypickú scénu, môže byť rozlíšenie veľmi nízke. S čiernobielou fotografiou je to podobné.

-Kvôli rozloženiu farebnej informácie na ploche viacerých buniek vzniká pri snímaní jemných detailov moiré. Ako obrana proti moiré slúži AA filter, ktorý rozostruje detaily a tým pádom z rozlíšenia ďalej uberá okolo 30 %.

Foveon X3, na druhej strane, sa skladá z troch vrstiev, pričom každá je citlivá na jednu farbu a prepúšťa ostatné. Každý obrazový bod (tri vrstvy) teda obsahuje kompletnú farebnú informáciu, čím odpadá dvojrozmerná interpolácia. Je teda jedno, či sa sníma čiernobiely obraz alebo ľubovoľne farebný, vždy je k dispozícii plné plošné rozlíšenie. Nevýhodou tohto senzora je náchylnosť podporovať chromatickú aberáciu. Konštrukcia takisto nie je veľmi jednoduchá – hoci sa jedná o technológiu CMOS, vývoj tohto systému pokračuje pomaly.

Rozdiel medzi bayer maskou a systémom Foveon. Zdroj: foveon.com

Sigma je v súčasnosti jediná firma, ktorá podobné senzory komerčne používa. A aj v teraz predstavených fotoaparátoch je senzor starý niekoľko rokov. Tento je prítomný aj v Sigme DP1s a jeho rozlíšenie je 4,69 Mpix x 3. Sigma toto rozlíšenie prezentuje ako 14 Mpix, neprajníci trvajú na označení 4,6 Mpix. Táto debata je čisto akademická. Výrobca neklame, senzor naozaj obsahuje 14 miliónov svetlocitlivých buniek a toľko informácií musí spracovať obrazový procesor a toľko ich je aj v RAW súbore. Lenže výsledný obrázok má 2640 x 1760 px, čo zodpovedá 4,6 Mpix. Na druhej strane, bayer senzor nemôže dosiahnuť svoje teoretické rozlíšenie kvôli AA filtru a interpolácii, takže propagované rozlíšenie väčšiny senzorov je rovnaká bublina.

 
Ako si senzor stojí v praxi, si ukážeme pri ukážkach obrazovej kvalilty.

Nenápadný a jednoduchý

Čierna krabička, to je Sigma DP1s. Keď uvažujem, kedy naposledy vznikol fotoaparát takto jednoduchých tvarov, vraciam sa niekedy do sedemdesiatych rokov. Nielen že nie sú na tomto aparáte žiadne dizajnové výstrelky, v podstate nie sú ani žiadne dizajnové prvky ako také.

Jednoduché tvary čierneho kvádrika však majú svoju svoju vlastnú eleganciu. V dnešnej dobe, keď musí byť všetko strieborné alebo červené, svietiť na modro a ani jeden centimeter štvorcový nemôže byť nezaoblený, je tento prístup celkom osviežujúci. Dámy ale týmto fotoaparátom rozhodne neočaríte.

Jednoduchšie to nejde

Spracovanie a ergónomia sú podobne kontroverzné. Takmer celé telo je kovové, kým ovládacie prvky sú z plastu, ktorý nepôsobí najlepšie. Čierna farba sa ale veľmi ľahko poškriabe, čo platí aj o displeji, oplatí sa používať ochrannú fóliu. Ovládacie prvky ale fungujú spoľahlivo, možno spúšť by mohla byť mäkšia. Neobvyklé je, že tlačidlá na zadnej strane majú primárnu funkciu vylisovanú (a teda slabo viditeľnú), kým sekundárna je vypísaná bielou farbou. Na pohľad to pôsobí neprehľadne, ale ovládanie je tak triviálne, že sa dá fotoaparát ovládať po pamäti.

Ergonómia prístroja je veľmi neutrálna. Držať tento aparát je ako držať akýkoľvek iný kovový kváder so zaoblenými rohmi, v zime veľmi chladí. Pri daných rozmeroch sa toho veľa vymyslieť nedá. Dizajnéri však zjavne uvažovali, ovládacie prvky totiž nijako nezavadzajú, ale pritom sú jednoducho dostupné. Ruku navyše podporujú výstupky na prednej aj zadnej strane. Ergonómiu dokáže vylepšiť neoriginálne príslušenstvo – prídavný grip.

 
S nalepovacím gripom je úchop takmer komfortný

Prednej strane aparátu dominuje objektív, 28 mm f/4 (eq. kinofilm). Pri zapnutí sa vysúva na asi dvojnásobnú dĺžku. Ako býva pri takýchto fotoaparátoch veľmi nepraktickým zvykom, objektív je chránený iba odnímateľnou krytkou. Našťastie sa vyrába neoriginálna samootváracia krytka, ktorá prácu s fotoaparátom rozhodne uľahčí (na eBay je dostupný model JJC ALC-2).

Na zadnej strane uvidíme hlavne výstup, čiže displej, ktorý má na dnešnú dobu zastaralé parametre – uhlopriečka 2,5“, 230 000 bodov. Pozorovacie uhly nie sú najlepšie a prekáža hlavne „prepaľovanie“ fotografií – na displeji vyzerajú horšie ako v skutočnosti. Ako náhľadové zariadenie však displej poslúži dobre.

Ovládacie prvky sú sústredené na pravú polovicu. Štyri smery kurzoru listujú fotografiami alebo menu. Pri fotení smer nahor mení režim ostrenia, nadol režim blesku, centrom sa vstupuje do menu. Okolo sú rozosiate dve indikačné diódy (pripravený blesk a zápis na kartu), tlačidlá pre režim displeja, prehrávanie snímkov, mazanie resp. korekciu expozície, zámok expozície a tlačidlá zoomu. V režime fotenia im možno priradiť buď funkciu digitálneho zoomu, alebo dve prakticky ľubovoľné funkcie. Vrchnú hranu okupuje neobvyklé koliesko na manuálne ostrenie a naľavo malý zámok interného blesku. Nakoniec navrchu sa stretneme so spúšťou, voličom expozičných režimov, päticou na blesk alebo iné príslušenstvo a výklopným interným bleskom.

Neoriginálne príslušenstvo – hľadáčik, krytka. Originálne – slnečná clona, blesk.
Sigma vyrába aj originálny hľadáčik

Vo východzom stave je takmer celé ovládanie sústredené do menu, čo nie je dvakrát praktické. Na druhej strane, veľmi niet čo nastavovať. Nájdeme tu základné parametre ako ISO, vyváženie bielej, zmenu ostriaceho bodu, parametre obrazu, farebný režim, spôsob merania expozície a podobne. Zmena ostrosti, saturácie a kontrastu má minimálny vplyv na výsledný obraz. Prítomný je aj jednoduchý bracketing troch snímkov. Medzi rozšírenými nastaveniami je výber jazyka (bez slovenčiny či češtiny), doba náhľadu odfoteného snímku, časy spiaceho režimu, formátovanie karty a veľmi dôležitá možnosť nastaviť funkcie tlačidlám zoomu.

Na ovládaní menu je neobvyklé, že stlačením prostredného tlačidla sa okrem potvrdenia voľby menu aj vypne. Pre potvrdenie voľby bez odchodu z menu slúži šípka doprava.

Jednoduché menu a pomerne hrubý displej

Prvá verzia Sigmy DP1 ani iné ovládanie neumožňovala. Posledný firmware priniesol dôležitú možnosťnastaviť tlačidlám zoomu dve zo 14 dôležitých funkcií. Patria medzi ne citlivosť ISO, režim merania, zmena ostriaceho bodu, samospúšť, zvuková poznámka k fotografii atď. Dané dve funkcie budú teda dostupné jediným stlačením. DP1s prináša aj pätnástu možnosť, rýchle menu QS. Po stlačení daného tlačidla dostanú štyri smerové tlačidlá schopnosť rýchlo meniť 8 funkcií – od ISO po formát ukladaných súborov. Tieto dve možnosti robia z DP1s veľmi jednoducho ovládateľný fotoaparát, kde netreba takmer nikdy vstupovať do menu. Hlavne zmena ISO jedným tlačidlom je výborné riešenie. Fotoaparát síce poskytuje aj možnosť automatickej voľby ISO, tá však vyberá iba medzi hodnotami 100 a 200.

QS menu – 8 dôležitých funkcií na jednom tlačidle

Čo už nepoteší, sú obvykle značne spomalené reakcie fotoaparátu. Najhoršie je, že po odfotení snímky sa asi 5 sekúnd (podľa rýchlosti karty) fotografia ukladá; počas tejto doby je fotoaparát zamrznutý a nereaguje. Jedinou možnosťou, ako urobiť niekoľko snímkov za sebou, je použiť sériové snímanie – 3 snímky v jednej sekunde (resp. 3 v RAW, 4 v JPEG). Fotoaparát si takisto dáva načas pri zapínaní.

Ostrenie je podobne pomalé. K dispozícii sú tri režimy – automatické od 30 cm po nekonečno, alebo od 1,5 m po nekonečno, ktoré je výrazne rýchlejšie. Žiadne makro k dispozícii nie je. Treťou možnosťou je použiť manuálne ostrenie pomocou kolieska. Vďaka širokému objektívu je jednoduché odhadnúť vzdialenosť na rádovo 2 alebo 5 metrov, pričom hĺbka ostrosti sa postará o dobrú snímku. Na nekonečnej vzdialenosti je koliesko z jednej strany aretované; pri fotení krajinky nie je potrebné autofokus ani používať.

Na displeji sa pri manuálnom ostrení zobrazuje aj vzdialenosť, prípadne mriežka, nie však obe zároveň. Pri snímaní sa nedá zobraziť histogram, čo je v tejto triede fotoaparátu dosť hlúpe. Histogram a iné parametre snímky sa zobrazia iba pri prehrávaní. Prezeranie je riešené úplne klasicky, snáď s výnimkou mazania snímok. Tlačidlo mazania totiž v podstate prepne fotoaparát do „režimu mazania“, kde sa potom rad-radom dajú mazať fotky iba stláčaním OK. Je teda jednoduché sa pomýliť a vymazať aj niečo, čo sme nechceli.

Celý koncept fotoaparátu, vrátane ovládania a výbavy, skrátka nahráva pomalej a precíznej práci. Mnohými fígľami sa dá fotografovanie urýchliť a spohodlniť, avšak záleží na fotografovi, či to za to stojí. A hlavný argument v prospech tohto aparátu teraz nasleduje.

Pre krajinkárov: slnečná clona po rozložení odhalí závit na filtre 46 mm