Polarizačný filter v praxi

Pokračování 2 / 3

Filtrová džungla

Kompakty a zrkadlovky

Počítajte tým, že polarizačný filter nie je určený pre bežné kompaktné fotoaparáty. Hlavne preto, že väčšinou nemajú možnosť nasadiť pred optiku žiadne predsádky. Druhý dôvod je aj ten, že presné nastavenie účinku polarizačného filtra je potrebné dosiahnuť jeho otáčaním. Pri tom je potrebné dobre vidieť snímanú scénu cez hľadáčik. Na LCD paneli bežných fotoaparátov toho veľa nevidieť...

Druhým typom situácie, kedy sa s polarizačným filtrom robí ťažko, sú niektoré objektívy fotoaparátov – spravidla zrkadloviek – ktorých predná časť sa pri zaostrovaní celá otáča. Ak je na nej upevnený polarizačný filter, jeho otáčanie mení vlastnosti filtrácie.

Kedy sa oplatí

Cena za polarizačný filter sa pohybuje podľa veľkosti a kvality niekde na úrovni od tisíc korún a viac. Ak fotografujete často, možno o nákupe takéhoto doplnku uvažujete. Odporúčam kúpiť si takýto filter až vo chvíli, keď naozaj viete, že ho využijete.

Polarizačný filter sa asi neoplatí kupovať na sviatočné fotenie. Dôvodom pre opatrnosť pri kúpe je fakt, že polarizačný filter berie značnú časť svetla a preto sa nehodí mať ho na fotoaparáte nasadený stále. Kto nosí so sebou fotoaparát len na bežné fotografovanie, asi by zabúdal pribaliť aj filter a neskôr ho naozaj používať.

Drahý verzus lacný

Pred kúpou si asi položíte aj otázku, či je lepšie siahnuť po najlacnejšom filtri, alebo voliť skôr niekoľkonásobne drahší, značkový výrobok. Aj keď skúsení fotografi so mnou nebudú súhlasiť, som zástancom kúpy filtra úmerného cene fotoaparátu. Pre bežné ultrazoomy a kompaktné prístroje, ktoré umožňujú prácu s filtrami, stačí aj najlacnejší filter. V kvalite rozdiel nenájdete (to mám naozaj vyskúšané). Na občasné fotografovanie netreba investovať do drahého filtra. Naopak, ku kvalitnej a drahej zrkadlovke je lepšie siahnuť po najlepšom filtri, medzi najuznávanejšie značky asi patria filtre Hoya.

Hlavným rozdielom je kvalita antireflexnej vrstvy. Pri práci s polarizačným filtrom často fotografujeme v protisvetle a tu môžu vznikať aj odlesky (objektív-filter), ktoré by mohli byť v obraze rušivé. Moderné antireflexné vrstvy drahých filtrov tento jav takmer úplne eliminujú. Pre neprofesionálnu, občasnú prácu však postačí aj cenovo dostupné riešenie.

Kde ho kúpiť?

Zaoberáte sa myšlienkou kúpiť si polarizačný filter? Myslite na to v predstihu, pretože polarizačné filtre ľudia nekupujú tak často. Preto nemusia byť vôbec v obchodoch na sklade. Nedajte sa odradiť, ak na pulte v obchode s fototechnikou neuvidíte žiadny polarizačný filter. Obchodníci ich môžu objednať, stačí, ak im poviete, aký máte fotoaparát.

Rozhodujúcim parametrom je priemer závitu. Napríklad ak má váš fotoaparát priemer závitu pred objektívom 42 milimetrov, aj filter si kúpte s týmto priemerom a bude to fungovať.

Časté sú otázky typu „musím si kúpiť filter značky Sony k fotoaparátu Sony?“. Odpoveď znie: nemusíte. Polarizačný filter môže byť od ľubovoľného výrobcu. Ak sedí na závit vášho objektívu, bude fungovať.

Jediným problémom by mohla byť vinetácia – ak by filter mal príliš dlhú obrubu a tá by mohla zacláňať objektívu vo „výhľade“. Preto je dobré, ak si nie ste istí, poradiť sa s obchodníkom. Nedá sa dať univerzálna rada.

Softvérová simulácia

Účinky rôznych optických filtrov sa dajú vcelku úspešne simulovať aj digitálnou cestou pri retuši. Toto tvrdenie však neplatí pre polarizačný filter. Účinok polarizačného filtra nie je možné simulovať retušou. Skutočný polarizačný filter totiž odstráni reflexy, ktoré sa potom na snímač vôbec nedostanú. Napríklad reflexy zhoršujú viditeľnosť nejakého nápisu. Ak je nápis odfotografovaný zle (bez filtra), nie je možné retušou získať informácie, ktoré na zábere nie sú.

Vľavo fotografia knihy v protisvetle. Odlesky laminátovej obálky zhoršujú čitateľnosť textu. Vpravo je väčšia časť odleskov potlačená polarizačným filtrom. Takýto jav sa softvérovo dosiahnuť nedá

Existujú však softvérové filtre, ktoré nesú hrdý názov polarizačný filter. Tieto filtre sa snažia simulovať aspoň niektoré účinky skutočného polarizačného filtra, predovšetkým zvýšiť kontrast modrej oblohy, či zvýšiť celkovú farebnosť scény.

Použitie softwérového polarizačného filtra

Vľavo záber bez filtra, vpravo opakovane aplikovaný softvérový polarizačný filter. Zvýšila sa farebnosť, predovšetkým modrá, odlesky však potlačené nie sú

Softvérový polarizačný filter sa preto hodí použiť skôr na krajinky, ktorým „prirobí“ efektnú modrú oblohu (všimnite si však aj dramatický nárast zrnitosti filtrovaného záberu). Softvérový filter sa snaží z obrázka dostať maximum, ale nemôže zmeniť parametre napríklad odleskov na oknách, okuliaroch, alebo potu pri portrétoch.

Pokračování 3 / 3

Náhrada filtra v núdzi

Slnečné okuliare ako filter?

Sú situácie, kedy sa kvôli jedinému obrázku neoplatí kúpiť drahý polarizačný filter. Núdzovo sa dajú použiť aj slnečné polarizačné okuliare.

Rád by som zdôraznil, že teraz už nehovoríme o kvalite. Popisované riešenie je riešením viac než len núdzovým. Je to provizórium štvrtého stupňa, ak vychádzame z mierky, v ktorej máme najviac tri stupne. Hodí sa v dvoch nasadeniach:

• chcete si narýchlo vyskúšať v praxi, čo sa filtráciou obrazu vôbec dá dosiahnuť
• nemáte polarizačný filter, neoplatí sa vám jeho kúpa, no radi by ste odfotili filtrovaný obrázok aspoň na skúšku

S vedomím provizória sa teda môžme smelo pustiť do popisu problémov, s akými sa stretnete. (Pri cenách však opatrne - kvalitné polarizačné okuliare sú drahšie, ako bežný polarizačný filter...)

Pozor na poškriabanie okuliarov

Na takýto test by som vám celkom vážne odporúčal použiť radšej staré okuliare - v zápale skúšok sa vám môže nechtiac podariť poškriabať plastové „sklíčka“ okuliarov. Okuliare s poškriabaným sklom sú zlé, ťažko sa cez ne díva.

Farba okuliarov

Asi najvážnejším problémom okuliarov je ich farba. Máloktoré sú neutrálne sivé.

Hneď ako farba okuliarov presiahne určitú hranicu, fotoaparát si s tým už automaticky asi neporadí. Budete mať obrázky posunuté do hnedej či zelenej - podľa toho, aké okuliare máte. Šťastní majitelia fotoaparátov s manuálne nastaviteľnou bielou však farbu okuliarov dokážu kompenzovať prakticky úplne. Nastavte bielu vo chvíli, keď sa fotoaparát už „pozerá“ cez okuliare a môžete začať fotografovať.

Planparalelné sklo verzus plast

Druhým problémom, ktorý by pri lacných okuliaroch asi mal byť spomenutý na prvom mieste, je fakt, že slnečné okuliare nie sú dokonalým optickým výrobkom.

Špeciálne fotografické filtre sú vyrobené zo skla, ktoré je planparalelné - to znamená, že obidve roviny skla sú nielen dokonale rovné, ale aj vzájomne paralelné. Filter z takého skla nepôsobí ako optický člen. Nezväčší, nezmenší, nerozostrí obraz. Na snímke neuvidíte, či bola fotená cez filter alebo nie. Plastové filtre do okuliarov však dokonale planparalelné byť nemusia. (Podobne ani bežné, valcované sklo v oblokoch.)

Aj celkom drobné nedokonalosti vo filtri sa premietnu na obraze a to v rôznych podobách - môžete pozorovať, že časť obrazu je trochu neostrá, zdvojená a podobne. Okolo svetlých miest môže byť akoby hmla alebo opar. Ak takýto jav vaše okuliare vyprodukujú, nedá sa nič robiť. Nie sú určené na fotografovanie.

Na druhej strane, pri širokouhlom objektíve je veľká šanca, že obraz aj cez lacné okuliare bude v podstate ostrý a bez nápadných technických chýb.

Odrazy zozadu

Nasleduje veľmi nepríjemná vec. Ak si myslíte, že okuliare len „tak nejako“ dáte pred objektív a cvaknete, tak na to hneď zabudnite.

Na skle okuliarov sa bude odrážať všetko možné, aj nemožné

V obraze sa to prejaví ako viac či menej identifikovateľný fľak. Tomuto javu sa dá zabrániť dvoma spôsobmi. Buď sa postavíte do pozície, kedy je za vami skoro úplná tma a aj fotoaparát je v tme. Fotiť z takej pozície svetlé objekty bude celkom jednoduché. Príklad: fotografovanie z okna izby. Odlesky síce budú, ale zanedbateľné.

Druhý spôsob je technicky náročnejší - neumožniť vznik odleskov.

Okuliare dajte do tesnej blízkosti k objektívu. V takejto konfigurácii sa síce nič nebude lesknúť, ale zas riskujete, že si okuliare poškriabete. (Stačí aj celkom jemný dotyk a pohyb!)

Trčiace konce okuliarov

Ak nechcete okuliare pred fotením rozbiť, môže byť problém, z ktorej strany ich priložiť. Ak konce okuliarov, ktoré sú určené na uši, budú trčať dozadu za fotoaparát, pri mnohých fotoaparátoch sa nedostanete so sklíčkom celkom pred objektív.

Ak konce budú trčať pred fotoaparát, je riziko, že sa na nejakej časti obrazu vždy objavia

Ukážky

Tak, pozrime sa na praktické výsledky. Skúšal som fotografovať cez bežné polarizačné okuliare mierne hnedej farby. Nebolo jednoduché otočiť ich tak, aby zároveň nevrhali odlesky, ale na niekoľko pokusov som dosiahol výsledky porovnateľné s riadnym polarizačným filtrom.

Rozdiel je zanedbateľný a líši sa hlavne v nastavení bielej

Účinnosť polarizácie je prakticky rovnaká u okuliarov aj filtra

Výsledok filtrácie okuliarmi je nad očakávanie kvalitný - je porovnateľný s výkonom normálneho filtra. Ani po zväčšení nie sú v obraze žiadne výrazné technické chyby. Pre občasné skúšky sa teda dajú využiť ako polarizačný filter aj okuliare. Aj zúfalé provizórium dokáže priniesť nečakane dobré výsledky.

Iste, profesionál by sa zhovievavo usmieval pri pohľade, ako sa márne snažíme napasovať sklíčko okuliarov pred objektív tak, aby mu nič nebránilo v rozhľade a aby sa okuliare pritom nepoškriabali. Na druhej strane dať okolo tisíc korún (a viac) za polarizačný filter, ktorý použijete možno trikrát v živote, sa vám asi neoplatí.

Ak teda máte niekde na poličke polarizačné okuliare, môžete ich príležitostne nasadiť aj fotoaparátu. Po krátkom akrobatickom predstavení je totiž pravdepodobné, že získate fotografiu v porovnateľnej kvalite ako s riadnym filtrom. A to už stojí za pokus.