53
Fotogalerie

Krajina môjho srdca (obrazy Spiša)

Spiš je turisticky najatraktívnejšie územie Slovenska. Zaujímavé nielen pre turistov, ale aj pre fotografov.

Spiš. Krajina pod najväčším hradom v strednej Európe, ktorá dýcha minulosťou. Veľké, pomerne koncentrované prírodné bohatstvo je kompozične vhodne doplnené kultúrnymi prvkami. Spišský hrad, Levoča, Vysoké Tatry, Slovenský raj, Pieniny. Známe, ale aj neznáme charakteristické črty a prvky tvoriace túto nezameniteľnú krajinu.

A_Krajina_môjho_srdca.jpg
max. velikost
V krajine môjho srdca
B_Spišské_línie.jpg C_Spišské_prebúdzanie.jpg
max. velikost | max. velikost
Spišské línie | Spišské prebúdzanie

Jej najkrajšie a výrazovo najcharakteristickejšie kultúrne črty vytvorili zväčša neznámi ľudia, ktorí pravdepodobne nemali univerzitné vzdelanie, ale mali niečo dôležitejšie: úctu, pokoru, videnie a cítenie. Pretože obraz krajiny sa rodí v srdci.

D_Graffiti na Pažici.jpg
max. velikost
Graffiti na Pažici

Sú miesta, kde sa inštinktívne cítime dobre a ak ich objavíme, začneme sa tam vracať, pretože nás priťahujú. Ak sú navyše aj fotogenické, je dôvodov na návrat o jeden viac. Jedným z takýchto miest je pre mňa pomerne strmé severné úpätie Spišského hradu, kde sa nachádza plošinka s krížom. Hlavná urbanizačná os blízkej Spišskej Kapituly smeruje práve sem (ak sa postavíte na hlavnú a prakticky jedinú ulicu Spišskej Kapituly, na jej konci nad spodnou bránou toto miesto uvidíte). Možno je to náhoda a možno nie. Práve na tomto mieste začnem svoje rozprávanie.

E_Ranná_modlitba.jpg F_Nočné impresie.jpg
max. velikost | max. velikost
Ranná modlitba | Nočné impresie

Spišský región

Je umiestnený na severe Slovenska na hranici s Poľskom, do ktorého kedysi zasahoval. Keďže je pomerne rozsiahly a veľmi rozmanitý, venovať sa budem len jeho centrálnej a južnej časti. Vysoké Tatry, či Pieniny sú na samostatné rozprávanie a to prenechám povolanejším.

+mapa_A.jpg +mapa_B.jpg
max. velikost | max. velikost

Spišský hrad a okolie

Hrad je prirodzenou dominantou Spiša, viditeľnou zo všetkých svetových strán. Od roku 1993 je aj s pamiatkami okolia zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je postavený na travertínovej kope, ktorá vznikla v priebehu niekoľko tisíc rokov vyzrážaním uhličitanových prameňov. Travertínových kôp je v blízkom okolí hradu viacero: Dreveník, Ostrá hora, Sobotisko, Pažica a Sivá Brada. Všetky vyčnievajú z mierne zvlnenej krajiny a sú veľmi zaujímavé z krajinárskeho, prírodovedného aj duchovného hľadiska.

G_Spišský_hrad_zo_severu.jpg H_Sivá_Brada.jpg 
max. velikost | max. velikost
Spišský hrad zo severu. Vľavo od neho sa nachádzajú travertínové kopy Ostrá hora a Dreveník. | Sivá Brada. V popredí vyzrážaný travertín z uhličitanových prameňov, ktoré sú stále činné
I_Spišský_hrad_z_Ostrej_hory.jpg
max. velikost
Spišský hrad z východu z Ostrej hory
J_Symboly_Spiša.jpg K_Zimné_prebúdzanie hradu.JPG
max. velikost | max. velikost
Symboly Spiša – Spišský hrad a Spišská Kapitula (pohľad z východu fotený teleobjektívom). Vzadu hradba pohoria Branisko, ktoré tvorí prirodzenú hranicu medzi Spišom a Šarišom. | Zimné prebúdzanie hradu z pohoria Branisko (fotené teleobjektívom). Vzdialenosť hradu a Tatier, za ktorými je už Liptov a Orava je asi 40 km.

V poslednom období došlo k pomerne významným zmenám vo vzhľade hradu. Prvou bolo jeho osvetlenie a druhou postavenie geoglyfu keltského koňa (podľa nájdenej keltskej mince na hrade) na jeho severnej strane minulý rok. Názory na jeho umiestnenie na hradnom vrchu boli a sú rôzne. Tento geoglyf je nasucho postavený asi 70 cm vysoký múrik z travertínu bez základov na ploche asi 70 × 100 m. Pod vedením austrálčana Andrewa Rogersa ho stavalo približne 200 Rómov dva týždne.

L_Nočný_Spišský_hrad.jpg M_Spišské_Podhradie.jpg N_Geoglyf.JPG
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Nočný Spišský hrad | Spišské Podhradie | Geoglyf

Ďalšou výraznou zmenou v krajine pod hradom bude už tento rok výstavba diaľnice, ktorá pôjde súbežne so súčasnou hlavnou cestou a zvýrazní túto technickú líniu pod hradom. Možno ju trocha zmiernia výsadby drevín, ktoré sú v jej okolí naplánované. Kedysi bolo dobrým zvykom na Spiši sadiť okolo hlavných ciest lipové aleje a okolo vedľajších ciest aleje z ovocných stromov. Škoda, že dnes sa viac menej zmôžeme už len na ich vyrúbanie.

O_Jabloňová_aleja.jpg P_Nočné_línie_Spiša.jpg
max. velikost | max. velikost
Jabloňová aleja pod Spišskou Kapitulou | Nočné línie Spiša z pohoria Branisko. Vpredu prvý krátky úsek diaľnice vchádzajúci do rovnomenného tunela.

Q_Spišská_Kapitula.jpg
max. velikost
Spišská Kapitula

Ak sa budete túlať po Spišskej krajine okolo hradu, určite si všimnete na jeho východnom úpätí veľmi zaujímavé miesto s názvom Šibenica – miesto viditeľné a identifikovateľné z Braniska či aj z 20 km vzdialených Levočských vrchov. Leží pri jednej z dvoch hlavných prístupových ciest na hrad a určite ho neminiete.

R_Šibenica.JPG S_Šibenica.jpg
max. velikost | max. velikost
Šibenica | Šibenica

V okolí Spišskej Kapituly je na Pažici mnoho zdanlivo náhodne a nelogicky porozhadzovaných kaplniek. Ich umiestnenie nie je náhodné. Na základe nedávneho objavu doc. Jančuru tvoria spolu Spišská Kapitula (Jeruzalem), kaplnky na Pažici (zastavenia krížovej cesty), Sivá Brada (Golgota) a dnes už neexistujúca záhrada za hlavnou cestou (Getsemanská záhrada) symbolický Jeruzalem postavený v mierke 1:1 k udalostiam ukrižovania.

Tieto symboly mali pravdepodobne umožniť veriacim čo najvernejšie prežitie krížovej cesty v časoch, keď kvôli vojne s Turkami boli púte do Svätej zeme problematické. Ak sa do tejto zaujímavej krajiny vnoríte, možno to z nej budete cítiť tak ako ja a viacero mojich známych. Moja bývalá kolegyňa Dr. Leskovjanská to myslím celkom dobre vystihla: „Je to preto, lebo tá krajina je premodlená.“

T_Kaplnka_na_Pažici.JPG
max. velikost
Jedna z kaplniek na Pažici (vpravo) a vľavo vzadu Sivá Brada

Asi 10 km od Spišskej Kapituly je ďalšie zaujímavé miesto, ktoré stojí za návštevu – Miloj. Zo stredovekej osady, ktorú zničili v 13. storočí Tatári, ostalo len torzo kostolnej veže.

U_Miloj.jpg
max. velikost
Miloj

Levoča a okolie

Bývalé kráľovské mesto so zachovaným stredovekým opevnením a najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete asi 15 km východne od Spišského hradu. Je hojne navštevovaná turistami a v poslednom období aj záujemcami o kúpu jej zachovaných stredovekých meštianskych domov. Jej stredoveké jadro je postavené na kopci, kde rástol v minulosti pravdepodobne dubový les a od severu je chránená pohorím Levočské vrchy.

V_Jeseň_na_MH.jpg X_Okrová_Levoča.jpg Y_Ranná_LE.jpg
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Jesenné ráno na Mariánskej hore severne od Levoče. Vľavo lipová aleja
z Levoče na Mariánsku horu | Okrová Levoča. V popredí zachované hradby mesta | Ranný pohľad na mesto zo západu.

Cieľom väčšiny turistov je levočské námestie, ktoré je známe pohľadom na renesančnú radnicu a kostol sv. Jakuba, v ktorom sa nachádza už spomínaný oltár. Na námestí je zaujímavý objekt – klietka hanby, kde v stredoveku údajne zatvárali previnilcov proti vtedajším zákonom.

Z_klietka_hanby.jpg
max. velikost
Renesančná radnica z klietky hanby. Trochu netradičný pohľad, ale originalitu v ňom nehľadajte. Levoču fotenú z tejto klietky som videl už aj v knihe zo 60. rokov.

Levoča je aj známym pútnickým miestom. Severne od mesta je na kopci s menom Mariánska hora postavená neogotická bazilika navštívenia Panny Márie.

Za_mariánska_hora.jpg Zb_lipová_aleja_na_MH.jpg Zc_Zimné_prebúdzanie.JPG
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Mariánska hora z Levočských vrchov, v pozadí Vysoké Tatry vzdialené od baziliky asi 20 km. | Na Mariánsku horu vedie lipová aleja. | Zimné prebúdzanie v Levočských vrchoch. Vzadu hlavný hrebeň
Nízkych Tatier v prvých slnečných lúčoch.

Pôvodná („stará") Levoča nestála na mieste, kde stojí súčasné mesto, ale na kopci južne od mesta, kde medzi zaniknutou a súčasnou Levočou pôjde v blízkej budúcnosti diaľnica. Je to krásna krajina plná historických krajinných štruktúr. Ak to berieme optimisticky, tak D1 pôjde len okrajom a tieto krásne štruktúry uvidí viacej ľudí. Ak pesimisticky, tak niektoré pohľady už budú nenávratne preč. 

Zd_Historické.jpg Ze_stará_Levoča.jpg
max. velikost | max. velikost
Historické krajinné štruktúry južne od Levoče | V strede obrázku „stará” Levoča. Hnedé poorané plochy boli kedysi močiare. Vpravo v tieni kolík označujúci miesto, kde v blízkej budúcnosti pôjde diaľnica.

Severne od Levoče sú v Levočských vrchoch mnohé zaujímavé zákutia. Je to krajina planín s typickými smrekovcami a malými dedinkami, ktoré boli pôvodne osídlené rusínskym a nemecky hovoriacim obyvateľstvom.

Zf_V_Levočských_vrchoch.JPG Zg_Krajina_planín.jpg Zh_V_Levočských_vrchoch.jpg
max. velikost | max. velikost | max. velikost
V Levočských vrchoch | Krajina planín s typickými smrekovcami | V Levočských vrchoch

Zi_Dedinka_Uloža.jpg Zj_Vianočné_zastavenie.jpg
max. velikost | max. velikost
Dedinka Uloža | Vianočné zastavenie cestou do Ulože

Cestou z Levoče do Slovenského raja, ktorý je jedným z troch národných parkov na Spiši (ešte tu ležia Tatranský a Pieninský) nás určite upúta románska veža kostola v Spišskom Štvrtku, ktorá je dobrým záchytným bodom pre oči v spišskej kultúrnej stepi.

Zk_Spišský_Štvrtok.jpg Zl_Spišský_Štvrtok.jpg
max. velikost | max. velikost
Spišský Štvrtok | Spišský Štvrtok

Slovenský raj

Z prevažne odlesnenej a osídlenej krajiny Spiša sa dvíha na jeho juhu skoro kompletne zalesnený prevažne vápencový Slovenský raj, ktorý je od roku 1988 národným parkom. Fenoménom, ktorý má Slovenský raj a ktorý nemá žiadne iné slovenské chránené územie je koncentrácia roklín s vodopádmi a rebríkmi.

Kvôli 95% lesnatosti a celkovej neprístupnosti sa na rozdiel od odlesnenej kotliny omnoho horšie fotí a mnoho ľudí, v ktorých predstavách bolo, ako to poľahky zvládnu a odnesú si lepšie fotky ako videli v knihách, či na pohľadniciach, odchádza sklamaných. Jedným z dôvodov je, že dobrú fotku krajiny si je treba poctivo vyšľapať a často za to môže tiež fakt, že dostatok vody v roklinách nebýva vždy a tie najlákavejšie publikované zábery sú fotené väčšinou pri extrémne vysokom stave vody.

Skoro všetky atraktívne rokliny sú sprístupnené a technicky zabezpečené (rebríky, stupačky, reťaze). Sú na rozdiel od Vysokých Tatier celoročne prístupné. Kto má problémy s výškami, mal by návštevu roklín zvážiť. Hlavne Sokolia dolina so 70 m Závojovým vodopádom je miesto, kde na dlhej sústave rebríkov sa mnohým roztrasú nohy.

Zm_Machový_vodopád.jpg Zn_Sokolia dolina.jpg Zo_Malý_vodopád.jpg
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Krása mŕtveho dreva | Najvyšší vodopád Slovenského raja – Závojový vodopád v Sokolej doline. | Jedna z mála nesprístupnených roklín – Kyseľ, kde boli technické zariadenia po požiari roku 1976 demontované.

Zp_Krása_mŕtveho dreva.jpg Zq_Sikľavá_skala.jpg Zr_Kyseľ.jpg
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Romantický Machový vodopád v Malom Kyseli. | V zime sa z vodopádov stávajú ľadopády. Ani jeden z ľadopádov Slovenského raja sa však podľa mňa nevyrovná Sikľavej skale z Hornádskej kotliny. | Malý vodopád v najmohutnejšej rokline Veľký Sokol.

Pri pohybe Slovenským rajom, ktorý má najhustejšiu sieť turistických chodníkov zo všetkých chránených území Slovenska treba myslieť na to, že v tomto území nie sme sami. Je domovom a častokrát jediným, živočíchov a rastlín a podľa toho je potrebné prispôsobiť svoje správanie. Pohyb je v tomto národnom parku tak, ako vo všetkých národných parkoch Slovenska dovolený len po značkovaných turistických chodníkoch a vo vyhradených areáloch, pokiaľ nemáte udelenú výnimku zo zákona.

Zs_Gugel.jpg Zt_Centrálna_časť.jpg Zu_Južná_časť.jpg
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Svitanie na kopci Gugel | Centrálna časť Slovenského raja | Južná časť Slovenského raja – údolie rieky Hnilec

Zv_Posledné_pralesy.jpg Zw_Pôvodný_bukový_les.jpg
max. velikost | max. velikost
V roklinách sa vďaka svojej neprístupnosti zachovali posledné zvyšky pralesov Slovenského raja. | Pôvodný bukový les.

Zx_Šafrany.jpg Zy_Besník.jpg Zz_Katedrála.jpg
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Šafrany na Voniarkach. Táto fotka bola použitá pri argumentácii proti výstavbe cestného tunela na tomto mieste. | Večer v sedle Besník. Tu Slovenský raj a zároveň Spiš končí a začína Horehronie (vľavo) a Gemer (za chrbtom). | Katedrála

Spiš. Krajina môjho srdca. Osobité a koncentrované prírodné bohatstvo. Križovatka národov a kultúr. Miesto, kde stredoveký človek zanechal svoju nezameniteľnú podobu, ktorú dnes obdivujeme. Je na nás, aby obrazom našej podoby neboli len sídliská, garáže, parkoviská, smetiská a telekomunikačné stožiare. 

Určitě si přečtěte

Články odjinud