Koncertní fotografie: jaký digitál vybrat

22. února 2007
TWEET SDÍLET
Koncertní fotografie: jaký digitál vybrat
Chcete se věnovat koncertní fotografii a potřebujete se zorientovat při výběru fotoaparátu? Přinášíme vám malý nástin dostupných typů digitálů. (SK)

Zatiaľ čo okom kompaktného aparátu je predovšetkým LCD displej, doplnený optickým hľadáčikom (v ktorom je fotografovaný obraz oproti realite mierne posunutý), hľadáčik EVF prístroja pracuje ako zmenšenina displeja v obrube brániacej vniknutiu bočného svetla. Druhou odlišnosťou je mohutnejší optický transfokátor – preto názov ultrazoom.

Klepněte pro větší obrázek

Pri kompaktoch sú rozpätia transfokátora (po prepočte na kinofilmový formát) v rozmedzí 35–105 mm (podiel týchto dáva číslo 3, teda trojnásobný zoom), u EVF aparátov to môže byť 36 mm-–432 mm (čiže 12× zoom), niekedy i viac. Takéto priblíženie umožňuje pohodlnú prácu z väčšej vzdialenosti od pódia, prípadne detailnejšie zábery interpretov za predpokladu, že sa nachádzame tesne pod pódiom. Všetky EVF prístroje disponujú manuálnym režimom, tiež ergonómia ovládania je tu riešená lepšie než u kompaktov.

Napríč spektrom

Na spodnej hranici cenového spektra sa nachádzajú aparáty, ktorých snímací senzor neprevyšuje svojou veľkosťou senzory v kompaktoch (1/2,5” čiže 5,7 × 4,2 mm) – väčšie priemery skiel dovoľujú podstatne priaznivejšie clonové čísla aj pri maximálnom priblížení. Sony H2 a Olympus SP-510 majú rozsah F2,8–3,7, Fuji Finepix S5600 3,2–3,5.

Veľmi malý pokles množstva svetla v celom rozsahu umožňuje približovať len s malými korekciami času. V prípade Sony H2 a H5 čas pohodlne prestavíme pomocou rotačného voliča pod spúšťou. Zaujímavým aparátom je Canon Powershot S3 IS, ktorý cenou mieri do vyšších kategórií, ponúka ale výbornú optiku s veľmi priaznivými clonovými číslami F2,7–3,5, rýchle a presné ostrenie, optickú stabilizáciu objektívu a výklopný displej.

Pozor na jednu špecifickú kategóriu aparátov, ktorá disponuje desaťnásobným priblížením, ale nie je to EVF aparát - bývajú vybavené iba LCD displejom a spravidla sú to plné automaty. Malé rozmery takýchto aparátov (napríklad Panasonic TZ-1) vyzerajú lákavo, sú však určené inému spektru zákazníkov a platí však to isté, čo pri kompaktoch – výhradne automatický aparát nie je pre koncertnú fotografiu vhodný.

Opačná strana kvalitatívneho spektra sú aparáty, ktoré majú cenovo blízko k základným zrkadlovkám – v cenovej hranici okolo 20 000 Sk ponúkajú aj kvalitný teleobjektív, ktorý by samostatne u zrkadlovky stál výrazne viac. Do tejto kategórie poloprofesionálnych prístrojov patrí trojica Fuji Finepix S9600, Panasonic Lumix DMC - FZ50 a drahší, ale svojimi parametrami jedinečný Sony DSC-R1. Všetky aparáty majú namiesto páčky alebo tlačidiel nastavenia zoomu manuálny prstenec. Takisto môžeme ostriť manuálne – pomocou druhého prstenca. Každý z nich má okrem mohutnejšieho hľadáčika aj antireflexný výklopný displej a parametre manuálneho režimu sa nastavujú ergonomicky umiestnenými rotačnými voličmi.

Velký, malý, stredný snímač

Panasonic Lumix DMC-FZ50 má najmenší snímací senzor, bežný 1/1,8” čiže 7,18 × 5,3 mm – jeho šum je na citlivosti ISO 400 dosť rušivý. Ponúka objektív Leica DC Vario Elmarit s výbornou kresbou v celom rozsahu 35–420 mm a výbornými clonovými číslami F2,8–3,7. Ako jediný z trojice má optický stabilizátor – schopnosť dorovnania otrasov pri dlhších expozičných časoch – v tomto prípade vyvažujúcim prvkom optiky. Táto technologická vymoženosť môže pomôcť pri väčších ohniskových vzdialenostiach nastaviť nižšie citlivosti bez rizika, že pri dlhšom expozičnom čase chvením ruky obraz rozmažeme. Rýchlo sa pohybujúci hudobník na pódiu bude pri dlhších časoch rozmazaný – tento pohyb stabilizátor neovplyvní, tu prichádza na pomoc vyššia citlivosť ISO, ktorá skráti čas závierky.

Klepněte pro větší obrázek

V tomto smere má navrch Fuji Finepix S9600. Vďaja väčšiemu senzoru s rozmermi 2/3” (uvádza sa tiež 1/1,6”, metricky je to 8,8 – 6,6 mm) sú pri ISO 400 fotky stále použiteľné a kratšie časy znížia riziko roztrasenia obrazu. Objektív má síce kratšie ohnisko 28–300 mm (10,7× priblíženie), zato širokouhlý (uhlom snímania, nie formátom obrazu) záber na ohnisku 28 mm umožňuje snímať inak ako 35 mm objektív Panasonicu.

Sony DSC-R1 vyčnieva z radu už typom použitého senzora – všetky EVF aparáty využívajú CCD snímače, resp. ich zdokonalený variant Super CCD, R1 využíva CMOS senzor formátu APS-C 21,5 × 14,4 mm. Vďaka typu senzora, ktorý je podstatne menej náchylný k tvorbe digitálneho šumu a tiež vďaka jeho veľkosti nemá R1 medzi EVF aparátmi konkurenciu. To všetko je podporené skvelou optikou Carl Zeiss Vario Sonnar T* – jej rozsah je vzhľadom na veľkosť snímacieho senzora iba 24–120 mm.

Klepněte pro větší obrázek

Je to optická kvalita, ktorú neponúkajú ani základné teleobjektívy k digitálnej zrkadlovke Sony DSLR-A100. Niektorí užívatelia aparátu vytýkajú pomalšie ostrenie, čo pre koncertného fotografa znamená prepnúť na manuálny ostriaci režim. Cena tohto prístroja ale presahuje ceny najlacnejších digitálnych zrkadloviek a príslušenstvo v podobe telepredsádok tiež nie je práve najlacnejšie.

Z hľadiska pomeru rýchlosti ostrenia, nižšieho obrazového šumu a veľkého optického rozsahu sa javí ako najvýhodnejší Fuji Finepix S9600. V rukách zručného fotografa aj výsledky Panasonicu DMC-FZ50 vyzerajú obdivuhodne, dosvedčuje to množstvo fotografií v digitálnych galériách, ale aj na stránkach slovenských časopisov – neraz je použité i kritické ISO 400 a výsledky sú výborné. Fuji si nedávno postavil sám sebe konkurenciu uvedením aparátu Finepix S6500fd. Aparát pôsobí ako zmenšená verzia Finepixu S9600, okrem pätky pre externý blesk, závitu pre drôtenú spúšť a výklopného displeja o nič dôležité neprídeme, naopak – získame kompaktnejšie telo za cenu, ktorá mieri k spodnej hranici cien EVF aparátov.

Nový lebo starý

Doteraz nespomenutou možnosťou je nákup staršieho EVF aparátu (samozrejme v technicky zachovalom stave) – tu sa z hľadiska dlhodobého používania osvedčili aparáty Konica Minolta Dimage A2 a A200 – problematická je jedine výdrž batérií a ťažšie manuálne ostrenie – technológie Minolty sú úspešne zúročené v aparátoch Sony H2 a H5 a to vrátane špecifickej stabilizácie obrazu – stabilizovaný je v tomto prípade snímací senzor.

Zatiaľ čo u kompaktných aparátov sa manuálny režim objavuje menej, pri EVF aparátoch je bežný. Manuálny režim doplňuje možnosť manuálneho ostrenia. U vyšších modelov je komfort ovládania transfokátora a ostrenia na úrovni digitálnej zrkadlovky. Zatiaľ čo u kompaktu je ergonómia ovládania limitovaná rozmermi, pri EVF aparáte sú očakávania podstatne vyššie – pri koncertnom fotografovaní ide hlavne o rýchle a pohodlné nastavenie parametrov, je preto potrebné vyskúšať viacero modelov a zistiť, ako ktorý aparát padne do ruky.

Pozor na fotografovanie bez akreditácie – takýto aparát budí rozhodne väčšiu pozornosť ochranky ako kompakt, hrozí vám jeho zabavenie, v lepšom prípade dopadnete ako fotograf – amatér na jednom letnom festivale, ktorý dostal od ochranky ranu po objektíve svojej Minolty Dimage A200 s komentárom, že tento koncert je zakázané fotografovať profesionálnym aparátom…

Témata článku: Fotoškola

Určitě si přečtěte