Jan Durina: Nechávám se unést vnitřním světem

Tvorba čtyřiadvacetiletého Jana Duriny je charakteristická silnou intenzitou stejně jako smyslností – možná vědomou, možná nevědomou. Prvoplánovou krásu ve fotografiích však nenacházíme.

Je na divákovi, zda odvrátí raději zrak anebo se nechá unést příběhem, za nímž se skrývá křehkost, něžnost, ale i bolest a prázdnota. Jan Durina zpovídá svou duši, ale přesto jeho zpovědi rozumíme, nacházíme v ní i tu svou.

Jane, jak dlouho fotografujete? Všímáte si u sebe posunů, co se týče témat, v odvaze překročit tabu?
S fotografiou som začal pracovať pred siedmimi rokmi. Chcel som maľovať, ale nedokázal som nájsť spôsob, ako sa v danom médiu vyjadriť podľa svojich predstáv. Vo fotografii sa mi to podarilo.

Každým novým dňom som o niečo iným ako včera. Keď vidím svoje staršie práce, niekedy mám pocit, že im už nie celkom rozumiem. Viem, že vznikali prirodzene a úprimne, ale je to pre mňa pohľad dozadu. Radšej sa dívam dopredu.

 Selfportrait with Martu

Tvoříte spontánně nebo si dáváte cíle, čeho chcete dosáhnout?
To záleží od projektu, na ktorom pracujem. Kedysi som si zvykol obrazy skicovať a týchto „plánov“ sa držať. Nemalo to pre mňa veľký zmysel, keďže za najlepšie som vždy považoval náhodné, neplánované fragmenty, ktoré sa do nich dostali.

Studoval jste uměleckou školu na Slovensku i v Polsku. O Polácích je všeobecně známo, že mají velmi dobrý cit pro fotografii. Jste stejného názoru? Dokázal byste porovnat úroveň v Polsku a na Slovensku?
V Polsku som sa cítil veľmi dobre. Myslím, že ľudia tam majú cit nielen pre fotografiu, ale pre umenie akéhokoľvek druhu – módu, hudbu, dizajn …

Cítil som, že v porovnanie so Slovenskom sa poľská verejnosť omnoho viac zaujíma o umenie a mladí umelci majú to šťastie, že sa im dostáva väčšej podpory a pozornosti.

 
KatieJane & Three Curly Nymphs

Jak byste charakterizoval styl polských umělců? Dá se to vůbec takto zevšeobecnit
Netrúfam si charakterizovať štýl poľských umelcov. Každý je jedinečný a svojský.

 
Untitled (Agony)

Cítíte se být Polskem ovlivněn?
To určite áno. Žil som v Krakowe jeden rok a to mesto mi učarovalo. Často sa tam vraciam – cítim, že tam ostal kus mňa, ktorý sa na Slovensko vrátiť nechcel. Chodím sa tam teda „skompletizovať“.

V čom ma Poľsko ovplyvnilo najviac, sú ľudia. Stretol som tu mnoho inšpiratívnych, láskavých a krásnych ľudí a talentovaných umelcov, s ktorými by som v budúcnosti rád spolupracoval.

 
Harry

Syrovost a naturálnost je ve vašich fotkách zřejmá na první pohled. Dokonce jsem se setkala s názorem, že už je to moc, že jste překročil hranici. S jakými reakcemi na vaši tvorbu máte zkušenost vy?
Nie je mi celkom jasné, o akej hranici sa bavíme. Hranice v umení, či v živote celkovo, považujem za záležitosť silne subjektívnu.

Je pre mňa dôležité, aby moje práce komunikovali. Za najhoršie považujem, ak dielo umelca nevyvoláva žiadnu emóciu a reakciu. Na druhej strane je pre mňa ako človeka i výtvarníka samozrejmé zohľadňovať základné etické normy.

Dnes nie 

Měla jsem na mysli právě hranice etické. Na vašich fotografiích je docela naturalisticky zobrazeno násilí a erotika, což už samo o sobě vyvolává silné emoce.
Máte pravdu. Mám zámer vyvolávať emócie, no nie prvoplánovo. Sám som veľmi emotívnym človekom a obrazy, ktoré vytváram prirodzene nesú známky mojej osobnosti, názorov a prežívania.

 
DayNight

Jak vlastně na vaše fotky reagují konkrétně Poláci? Vzhledem k jejich silné víře jsou, předpokládám, konzervativnější…
Tento zovšeobecňujúci pohľad považujem za predsudok voči Poliakom. Už len súčasné poľské umenie je toho dôkazom.

Některé scény ve fotografiích na mě působí až rituálně. Vznikají spontánně ve vaší hlavě nebo se někde inspirujete?

Inšpiráciu vnímam ako základ akejkoľvek kreativity (nielen umeleckej, ale i životnej). Je mi najbližšie nechať sa viesť mojím vnútorným svetom, prirodzene však čerpám i z toho vonkajšieho.

 
SY's Crows

Díváte se i na práce zahraničních fotografů, hledáte u nich inspiraci?
To určite. Priznám sa, že viac ako vo fotografickej tvorbe iných autorov nachádzam inšpiráciu v hudbe, poézii či maľbe.

Ak by som mal menovať fotografov, ktorých prácu si vážim a rád sa k nej vraciam, spomenul by som napríklad Nan Goldin, Martinu Hoogland Ivanow či Fergusa Padela.

 
Untitled (Insomnia)

Když vaše fotografie pozoruji, zároveň přemýšlím, jak ty scény asi vznikaly. U některých snímků mě napadá, že to muselo být docela intenzivní focení, jak pro vás, tak pro modela…
Intenzívny je pre mňa každý moment. Vytvorenie fotografie je proces, ktorý v sebe zahŕňa veľa rôznych aktivít, osobného prežívania. Pracujem s ľuďmi, ktorí rozumejú môjmu svetu a chcú a vedia doňho vstúpiť.

 
Selfportrait with Jana

Komunikace mezi modelem a fotografem pro mě musí být podle mého z obou stran, model musel chtít pochopit příběh fotografa, stejně jako fotograf musel umět vstoupit do příběhu modela. Jakým způsobem to probíhá u vás?
Presne tak – ako som povedal v predošlej otázke, ľudia, s ktorými pracujem sú mi blízki a ja som blízky im.

Spontánně na mě působí vaše tvorba, texty, stejně jako rozmístění snímků na výstavě. Jak moc důležitá je pro vás intuice?
Intuícia je základom mojej tvorby. To, že niečo pôsobí spontánne a jednoducho, je ale často výsledkom dlhej prípravy a tvrdej práce. Neraz som pri inštalácii jednej steny strávil desiatky hodín.

Untitled (Insomnia) | Untitled (Insomnia)

V jednom rozhovoru jste prohlásil, že se necítíte být fotografem. Můžete to nějak objasnit? Pracujete ještě s jiným médiem než fotografií?
Fotografia je pre mňa len jedným z mnohých médií, ktorými sa vyjadrujem. V blízkej budúcnosti by som chcel viac pracovať s videom, rovnako je mi blízka práca so zvukom, hudbou či slovom.