Po desiatkach bezosných prepotených nocí spojených s vnútorným premietaním miliónov námetov, po detailnom prezretí desiatok šálok, hrnčekov a pohárov, po prehrabaní sa morom kávových zrniečok.
Po nafotení a vymazaní tisícov fotiek s rôzne postavenými svetlami, uhlami záberu, hĺbkou ostrosti sa konečne vynoril svätý grál, zasľúbená zem, pevnina v hmle.
Pre realistov
Keďže som sa asi pred piatimi mesiacmi konečne po 25 rokoch stal opäť majiteľom fotoaparátu (prišiel som k nemu ako slepé kura k zrnu) rozhodol som sa že fotenie ma bude baviť. Predtým som fotil len tak že som niekomu vytrhol foťák z ruky a potom z dotyčného niekoľko mesiacov mámil fotky. Je to fotoaparát Canon S100 a mám ho rád pretože
- mám ho zadarmo (paradoxne som ho vyhral vo fotografickej akcii)
- je malý
- lezú z neho celkom dobré fotky aj bez môjho pričinenia

Fotostůl a polotovar výsledné fotografie
Keďže fotenie okolitého sveta má mnoho úskalí - veci a ľudia nikdy nestoja tam kde ich fotka potrebuje, vymyslel som si že sa naučím fotiť v ateliéri. Začnem radšej fotiť zo začiatku veci lebo predsa len majú so mnou väčšiu trpezlivosť. Zainvestoval som do fotostola, svetlá som si zhotovil na kolene. Ľavom.
Veľká kávová kríza, foto: humusak
Prvá fotka bola krčah z keramickej dielne kamarátky. Druhá fotka bola môj osobný hrnček so zrnkom kávy na dne. Túto tému som si vybral preto lebo hrnček a nepomletá káva boli poruke na ceste do vedľajšej izby kde mám rozložené svetlá. Bola tam dosť zima tak som cvakol 2× a nazad do tepla. Zvyšok má na svedomí fotošop. Takúto jednoduchú kompozíciu som si vybral hlavne preto že.
- neviem robiť zo svetlom
- neviem rozložiť veci do kompozície
- neviem vlastne ani fotiť