Prinášame niekoľko základných tipov pre zvládnutie fotografovaní pôsobivých portrétov v exteriéri namiesto tuctového snímku.
Kedysi sme rodinných príslušníkov dokumentovali najmä jednoduhými filmovými fotoaparátmi s pevným ohniskom. Túto éru ukončili digitálne kompakty, osadené zoomom a vybavené pokročilými fotografickými funkciami. Po zakúpení vyspelejšieho kompaktu či zrkadlovky je na rade fotograf, aby zdokonalil svoje kompozičné zručnosti a namiesto tuctových snímok začal tvoriť pôsobivé zábery, hodné tlače do rodinného fotoalbumu.
Pri fotografovaní portrétov v exteriéri treba mať na pamäti, že pôsobivú snímku vytvára vo veľkej miere vhodne zvolené pozadie. Medzi elementárne chyby patria objekty „vyrastajúce“ z hlavy fotografovaného subjektu, či línie pozadia, dotýkajúce sa hláv fotografovaných osôb. Okrem zmeny polohy možno pozadie ovplyvniť hĺbkou ostrosti prostredníctvom nižších clonových čísiel, či zmenou ohniskovej vzdialenosti. A v neposlednom rade zmenou polohy fotografa.
V prípade voľby malej hĺbky ostrosti sú vo výhode majitelia digitálnych zrkadloviek. Rozmernejšie snímače a väčší rozsah clonových čísiel dovoľujú účinnejšiu prácu s hĺbkou ostrosti. Pre kompaktné aparáty aj digitálne zrkadlovky platí, že so vzrastajúcou ohniskovou vzdialenosťou klesá hĺbka ostrosti. Čiže pri „vyzoomovanom“ objektíve a malom clonovom čísle dokážeme účinnejšie oddeliť fotografovaný subjekt od pozadia.
Vplyv zmeny ohniskovej vzdialenosti a zmeny vzdialenosti od snímaného subjektu na perspektívu a uhol záberu. Zľava ohnisko 17 mm, 40 mm, 50 mm, 70 mm, 200 mm. Väčšia ohnisková vzdialenosť zužuje perspektívu v pozadí, klesá tiež miera skreslenia, zreteľná na prvej snímke.
(Fotografie: Derek Fountain, http://www.derekfountain.org/portrait_focal_lengths.php)
Miernym odstúpením od fotografovanej osoby a priblížením jej tváre získame podstatnú výhodu v podobe menšieho uhla záberu. Za fotografovanou osobou takto vyčleníme užší segment pozadia. Pozadie je ešte možné zmeniť malou zmenou polohy fotoaparátu. V prípade voľby pozadia platí „menej je viac“. Čiže je vhodné voliť jednoduché pozadie, hlavne pokiaľ ide o portrét tváre alebo portrét hornej časti tela (hlava a ramená).
Jednoduché pozadie je možné jednoduchšie vyčleniť väčšou ohniskovou vzdialenosťou a odstupom od fotografovaného subjektu
(Catherine @ Cheung Sha, Fotograf: David Fung, http://www.pbase.com/davidf1/image/21301427)
Pri fotografovaní prirodzených portrétov je veľmi dôležité včlenenie sa do prostredia fotografovaných osôb. Deti pri hre či tvorivej aktivite rýchlo zabudnú na prítomnosť fotoaparátu a svojou prirodzenosťou sami vytvoria množstvo príležitostí pre zaujímavé snímky. Trochu ufúľaný fotograf, zúčastňujúci sa stavby pieskového hradu sa včlení do prostredia detského ihriska rýchlejšie, ako keby postával opodiaľ a nezúčastnene stláčal spúšť.
Deti pri hrách či tvorivej aktivite rýchlo zabudnú na prítomnosť fotoaparátu
(Fotograf: Ron Baniloz, http://www.pbase.com/ronziv/image/65303429).
Portréty detí či štvornohých miláčikov sa riadia dôležitou zásadou: fotografovanie vo výške ich očí. Učupením sa do výšky očí dieťaťa sa stratí pocit podradenosti pred dospelým a my získame proporcionálne vyváženú, prirodzenú snímku. Výnimočne môžeme toto pravidlo porušiť, pokiaľ chceme vytvoriť nezvyčajnú perspektívu alebo špecifické napätie v snímke, ako napríklad portrét chlapca pozorujúceho fotografa na strome – z pohľadu fotografa.
Portréty detí sa riadia pravidlom fotografovania vo výške očí. Výnimkou môže byť snaha o nezvyčajnú perspektívu.
Pri spontánnom i aranžovanom portréte sú najčastejšou voľbou takzvaný dvojtretinový a trojštvrtinový portrét. Čiže portrét, na ktorom je hlava osoby otočená voči osi fotoaparátu o 30 alebo 45 stupňov. Takto je vhodné fotografovať okrúhle tváre, ktoré pôsobia užšie a súmernejšie. Naopak úzka tvár vyznie širšie, pokiaľ je fotografovaná priamo spredu. Trojštvrtinový portrét môže napomôcť vysporiadať sa s väčšími alebo odstávajúcimi ušami, hranatou čeľusťou či menším nosom.
Okrúhlej tvári pristane skôr portrét pod uhlom 45 stupňov (vpravo) než snímka spredu (vľavo). (Samantha, Fotograf: David Fung)
Portrét spredu zas dokáže väčšiemu nosu a pri mierne sklonenej hlave ukryje dvojitú bradu. V prípade hlboko vsadených očí fotografovanej osoby je vhodné použiť doplnkový blesk na nižší výkon. Prirodzené svetlo v exteriéri môže byť spojencom aj nepriateľom portrétujúceho fotografa. Pravé poludnie, pokiaľ nie je práve zamračené, je dobou najmenej vhodnou na fotografovanie portrétov. Ostré svetlo vytvára na tvárach nevzhľadné tiene a na osvetlených tvárach vznikajú prepaly bez detailov.
Doplnkový záblesk môže byť užitočný aj v prípade fotografovania portrétu so slnkom v pozadí. V takomto prípade expozičná automatika blesk nespustí v domnení dostatku svetla, je preto potrebné nastaviť nútený záblesk. Pokiaľ fotoaparát umožňuje reguláciu intenzity záblesku, nezaškodí exponovať viac záberov s rôznym nastavením.
Pri fotografovaní tváre a hlavy platí pravidlo umiestnenia očí portrétovanej osoby približne v hornej tretine obrazu. V tejto pozícii pôsobí tvár portrétovanej osoby prirodzene. Pravidlo môžeme vedome porušiť, ak chceme vytvoriť v snímke určité napätie. Samozrejme, pravidlo neplatí pri portrétovaní celej postavy, keď leží v dolnej tretine obrazu.
Portrét by mal vypĺnať podstatnú časť obrazovej plochy, to ale neznamená, že musí byť v obrazovej ploche natlačený na doraz. Okolo hlavy či línie tváre je vhodné ponechať určitý priestor, dotyk tváre s okrajom obrazu pôsobí práve tak rušivo, ako dotyk s výraznou líniou pozadia.
Naklonenie hlavy k prednému ramenu evokuje ženskosť.
(Catherine, Fotograf: David Fung)
Pri fotografii hlavy a ramien môžeme práve ich natočením získať líniu, ktorá vovedie oko diváka k tvári portrétovanej osoby. Natočenie ramien v opačnom smere ako smer, ktorým sa díva fotografovaná osoba, dodáva portrétu určitú dynamiku. Temeno hlavy naklonené smerom k vzdialenejšiemu ramenu je všeobecne chápané ako mužná, dominantná pozícia, zatiaľ čo sklon hlavy k prednému ramenu evokuje ženskosť.