Cit pro přírodu a naplněná touha jít za svým cílem, i když je hodně daleko. To jsou hlavní důvody mého obdivu k fotografické tvorbě Pali Hradiského. Pali pochází za Slovenka, ale nyní žije v Čechách. Mezi jeho záliby patří cestování, lezení po horách a skialpinismus, a tak není divu, že fotografuje především hory, kopce a přírodu. Další část jeho tvorby je zaměřena na „wildlife“ – fotografování zvířat v jejich přirozeném prostředí.
Pali Hradiský
Pověz něco o sobě. Co je tvou profesí, co rád děláš kromě fotografování.
Narodil a žil som dlhé roky pod Tatrami a tak všetky moje záľuby sa točili (a točia) okolo hôr a športu. Maximum svojho času som trávil so skautmi vonku s nožom a spacákom. Trošku sa to zmenilo presťahovaním do Prahy. Ako sa hovorí, z aktívneho horolezca, ktorý občas niečo odfotil sa stal aktívny fotograf, ktorý občas niečo vylezie. Pracujem v kovohutiach (spracovanie hliníkového odpadu), na poste, ktorý sa nedá presne definovať (robím jednoducho úplne všetko).
Skautské hry
Ovlivnila Praha a vlastně jiný stát nějakým způsobem i tvou fotografickou tvorbu? Donutilo tě to uvažovat jinak?
Jednoznačne áno. Možno nie Praha ako mesto ale pražský (teda viac menej český) fotografi. Či už je to Ondrej Prosický alebo ktorýkoľvek člen z fotopivo.cz. Pri nich som sa naozaj posunul o riadny krok vpred, a získal nové pohľady na fotografiu ako takú, za čo im patrí veľká vďaka. Taktiež nesmiem zabudnúť na Lukaša Mlynarčíka, ktorý mi ukázal ako sa vlastne zrkadlovka drží v rukách.
First Light | Alpská
Jsi cestovatel a fotograf. Co bylo dřív? Cesty nebo fotografie?
Ako cestovateľ sa úplne necítim. Samozrejme asi ako u väčšiny to bolo cestovanie, chodenie vonku na výlety a popri tom fotenie. Teraz je to presne naopak. Vyberám si miesta podľa toho čo ma zaujme a čo by som si mohol sám nafotiť.
Takže tvoje cesty jsou vlastně dovolené, kde si odpočineš od práce...
Aby som nekecal, nemám prácu od ktorej si musím odpočinúť. Baví ma a chodím do nej dokonca rád. Možno v poslednej dobe je jej trochu moc, ale nevadí. Dovoľuje mi dokonca fotiť aj v pracovnom čase. Nebolo výnimkou, že mi šéf volal o deviatej a najprv sa opýtal či fotím volavky alebo sedím v kancelárii, či náhodou nevyrušuje. Na druhú stranu musím povedať, že si sem tam po náročnom výlete chodím do práce aj oddýchnuť.
Sliepka zelenonohá | Sa mrská | Ranná hygiena
Jak často se dostaneš na „velkou“ cestu a kde všude jsi byl?
Takmer pravidelne jazdím do Álp za lezením a skialpinizmom a domov pod Tatry. Z tých posledných väčších akcií to boli púšte v Egypte a nedávne fotenie terejov a tuleňov na Helgolande. Páčilo sa mi v Írsku, kde sa plánujem vrátiť budúci rok a takým malým snom je vrátiť sa tiež do USA a Kanady. Veľké, ale aj tie malé cesty plánujem podľa financií a času. Tak nejako nemám definíciu veľkej a malej cesty a ani to tak neberiem. Momentálne je aj výlet do Tatier pre mňa „veľkou“ cestou a naopak Alpy sa stali takmer samozrejmosťou.
Haló, je tam niekto? | Kamaráti | Tuleň
Neuveríš čo je nového | Preťahovaná | Pri obede
Které místo máš nejkrásnější vzpomínky? Které místo tě nejvíc překvapilo?
Naj spomienky? Jednoznačne sú to Tatry a Drevenik pri Spišskom hrade. Tam som trávil najviac času zavesený na lane v stene. Rád sa tam stále vraciam, i keď už nie za lezením ale skôr fotením. Z Čiech mám krásne spomienky od rybníka v Mníšku pod Brdy, kde som mohol z pár metrov sledovať (a aj fotiť) volavky popolavé. Inde pri potoku zase rybárika riečneho, kvôli ktorému som minulý rok strávil v kryte viac ako 120 hodín a prejazdil 2 500 km. Neopísateľné sú rána v Českom Švýcarsku, a tak ďalej a tak ďalej. Tých miest a spomienok by sa dalo nájsť naozaj kvantum. Česko – Slovenská krajina je krásna.
Tatry | Rybárik riečny
Ranný Schrammsteine
Najviac ma zatiaľ prekvapili púšte v Egypte. Človek si povie, rozpálený piesok, slnko, teplo, bude fajne. Opak bol pravdou. Prakticky som zo seba nezhodil ani jedenkrát dlhé nohavice a wind-stoperovú mikinu, sandále som ani nevytiahol z batohu čo bola taká zima.
Black desert
To jsi mě překvapil. Čekal jsem že jako na nej budeš vzpomínat na exotiku. Proč máš nejraději domovinu – Slovensko a Čechy?
Je to jednoduché. Mnoho ľudí jazdí do sveta za atrakciami a krásnou prírodou a vôbec netušia čo majú pod nosom. Je to z časového a aj finančného hľadiska najlepšia destinácia na svete. Ako som už povedal, česko-slovenská krajina je krásna a rozmanitá. Prečo z nej utekať?
Jarný koberec | Stupne víťazov
Rozprávka
Máš nějaký extrémní fotografický zážitek?
Je ťažké niečo definovať ako extrémne. Fotil som nočnú oblohu v zime na kopcoch Nízkych Tatier pri mínus 17 stupňoch a vetre, že zhadzovalo statív s fotoaparátom. Ak to niekomu rozprávam, tak si ťuká na čelo, mne to také extrémne neprišlo. Extrémny bol pre mňa útek z jednej trojtisícovky pred bleskami a krupobitím späť na chatu. Počasie je v horách niekedy nevyspytateľné a z modrej oblohy sa zrazu stala taká ta klasická plechová a už to začalo. Nevedeli sme čo robiť. Cesta späť bola zaistená oceľovými a železnými rebríkmi, a zostup po nich by bol pri bleskoch rizikom, naopak sa na vrchole (a vlastne ani nikde nižšie) nedalo schovať. Vytiahli sme lano a začali zlaňovať. Nikdy som z kopca neušiel tak rýchlo... Hory dokážu prevetrať schopnosti človeka dokonale.
Nočná pozorovateľňa | Nočná Kráľovka | Medveď hnedý
S čím musí fotograf-cestovatel počítat? Jsou musí být fotograf přenášející drahou a choulostivou techniku opatrnější než „běžný“ turista?
O opatrnosti a strachu o fototechniku môžem rozprávať prakticky pri každej ceste vlakom z Prahy do Popradu. Jednoznačne by som nespustil z očí žiadnu časť svojej výbavy, ktorú je potrebné nosiť vždy v kvalitnom obale (fotobatoh, fotobrašňa, ... ). To je asi základ. Rozhodne s ňou nemachrovať pred cudzími spolucestujúcimi.
Ráno na priehrade | Alpská | Nočná stromofka
Cestuješ sám nebo v doprovodu více lidí?
Vždy s niekým. Samému je smutno. Ak máš pred sebou naviazaného kamaráta (spolu lezca) je to veselšie a istejšie. A jednoznačne bezpečnejšie. Viac hláv, viac rozumu. I keď sem tam človek potrebuje aj samotu, ale to by som nenazval cestovaním.
Alpské zrkadlenia
Jsou to také fotografové?
Väčšinou áno. Iba fotograf dokáže pochopiť druhého fotografa ak ho niečo zaujme a je ochotný tam s ním tráviť viac času (aj niekoľko hodín) a vyčkať na tu správnu chvíľu.
Alpské zrkadlenie
Fotíš především krajinu a pokud se ne tvých fotografiích objeví člověk, je to turista. Domorodci tě nezajímají?
Nie som reportážny fotograf. Samozrejme ma domorodci zaujímajú, ale nie všetko musím fotiť, rád to prenechám tým, ktorých to baví. A vyberám si miesta kde tých ľudí je pomenej. Domorodcov mám dosť aj v Prahe, načo za nimi chodiť do sveta?
Prvé svetlo nad krajinou
Dlouho jsi fotil klasikou na diapozitiv. Proč?
S klasikou som začínal. Dobre naexponované políčko na diáku je pre mňa cennejšie ako RAW z digitálu. Rád si pozerám svoje fotky na stene premietnuté z premietačky a na druhej strane je to hotová vec bez ďalších minút strávených pri počítači spracovávaním z RAWu. Každý kto fotil na Velviu 50 vie o čom hovorím. Taktiež pri klasickej fotografii človek viac rozmýšľa o fotografovanej scéne. Nedovolí si cvaknúť políčko na skúšku, lebo vzadu na LCD sa nič nezobrazí. Ani histogram a ani možné prepaly. Všetko si musí premyslieť a prerátať pred stlačením spúšte. A zvuk závierky a pretáčania filmu sa nedá ničím nahradiť.
Rána na Horehroní
Jak často promítáš? Podáváš divákům k diapozitivům i nějaký komentář nebo necháváš na fotkách, aby samy působily? Pořádáš i promítání pro veřejnost?
Sám sebe premietam pomerne často. A úzkemu okruhu divákov sem tam. Nefotím spôsobom aha ... takto to tam bolo, takto sa vyhýbal traktor autu a aké boli strmé schody medzi skalami. Fotím krajinu a tá ak je dobre nafotená dokáže rozprávať sama za seba. Autor (fotograf) by mal rozprávať k ľuďom práve cez fotografiu.
Správny smer | Polia | Zamrznute v čase
Na tvých posledních fotografiích jsem zahlédl, že jsou pořízeny digitálem. Změnil jsi techniku?
Vôbec nie. Analógové telo nosím stále so sebou. Len tých cvaknutých obrázkov je už pomenej. Precíznejšie si vyberám čo pôjde na film a čo nie. Výhoda a pokrok digitálneho spracovania fotiek (a kontroly hneď po odfotení) je samozrejmá. Na druhú stranu sa viac venujem živej prírode a tam je digitálna technika (v dnešnej dobe) ťažko nahraditeľná.
Výr veľký | Nočná letofka | Orol stepný
Dá se podle náhledu fotografie z digitálu nastavit analogové tělo nebo to, co fotíš na film také filmovým tělem proměřuješ?
Na to je jednoznačná odpoveď... Áno dá. Ak je to dobré odfotené a vidíš to na LCD tak pri tých istých parametroch to musí byť dobré aj na filme. Ale prakticky som to použil takto len párkrát. Ak som si nebol istý expozíciou na tele, ktoré nemalo merací hranol. Inak meriam scénu cez analógový foťák, veď poskytuje tie isté údaje ako digitálny, nie je v tom žiaden rozdiel.
Daniel škvrnitý | Ťa zožeriem
Měl jsi nějaké výstavy? Prodáváš svoje fotografie?
Výstav bolo niekoľko, ale nie moc. Väčšinou spojené s inými fotografmi. Posledná bola s chalanmi z fotopivo.cz: Výstava fotografií krajin ze světa a z domova, stálu výstavu mám u nás v podniku v reprezentačných priestoroch a v dome deti a mládeže v Karlíně, každý rok robíme s kamarátmi výstavu Skautskými očami.
Mám dobrý pocit (asi ako každý fotograf) ak sa moje fotografie ľuďom páčia. O to viac ak je niekto ochotný za ňu zaplatiť aby ju mal doma na stene. Ak sa niekto ozve, že chce moju fotku, vždy sa dohodneme.
Terej pankáč | Pozor pristávam
Paliho fotografie naleznete na jeho osobních stránkách a dále na internetových galeriích fotopivo.cz, photoserver.eu a fotoaparat.cz.