Ilúzia vnímania trojrozmerného priestoru vo fotografii použitím oddelených snímok a špeciálnych prehliadačov je oveľa starším vynálezom ako digitálna fotografia. Jeho história započala v roku 1938, keď si prezident firmy Sawyers všimol pri návšteve Oregonských jaskýň istého Williama Grubera, ktorý tu fotografoval dvojicou fotoaparátov Kodak. Tento človek sa stal vynálezcom stereokotúčov a spoločnosť Sawyers započala produkciu prvých prehliadačov už v roku 1939, píše stránka Stereokotoucky.cz.
Vľavo prehliadač stereoskopických kotúčov View-Master z roku 1939. Vpravo populárny Meoskop, vyrábaný v ČSSR spoločnosťou Meopta.
Prehliadač priestorových sníokv bol binokulárny prístroj, ktorý zobrazoval dve fotografie so stranovým posuvom pre každé oko a vytváral tak optický rozdiel vnemu čiže paralaxu. Zo zahraničných prehliadačov je najznámejším View-Master, v bývalom Československu sa od roku 1959 vyrábal prehliadač stereokotúčov Meoskop a tiež stereoskopické fotoaparáty ako Stereo-Mikroma či Stereo 35.
Vľavo okuliare umožňujúce priestorovo vnímať anaglyfy. Vpravo aktívne 3D okuliare spoločnosti Panasonic, využívajúce závierku synchronizovanú s obrazom na plazmovom displeji.
V digitálnej priestorovej fotografii sa najviac uplatnila technológia anaglyfov, čiže snímok rozložených na farebné zložky pre pravé a ľavé oko. Podobne ako pri stereokotúčoch je potrebné odlíšiť vnem pravého oka od ľavého, tento raz prostredníctvom polarizačných skiel. Táto technológia je propagovaná napríklad spoločnosťou Olympus. Nevýhodou sú samotné polarizačné okuliare a absencia stereoskopického fotoaparátu s presne nastaviteľným stranovým posunom.
Dokonalejší je aktívny systém
O niečo dokonalejší je takzvaný aktívny systém zobrazovania, ktorý využíva spoločnosť Panasonic pre vizualizáciu filmov v HD rozlíšení. Displej zobrazuje striedavo obraz pre ľavé a pravé oko, pričom závierka v 3D okuliaroch synchronizovane s premietaným materiálom striedavo zakrýva jedno z očí, čím vytvára potrebný optický rozdiel vnemu a divák tak vníma trojrozmerný obraz.
Všetky tieto systémy sú závislé na použití optických prvkov pre oddelenie vnemov ľavého a pravého oka, či už ide o sklá s farebným lineárnym alebo polarizačným filtrom, oddelené optické tubusy či aktívne okuliare synchronizujúce závierku pre každé oko s premietaným materiálom na obrazovke. Spôsob zobrazenia trojrozmerného obrazu bez použitia špeciálnej optiky využívajú napríklad lentikulárne tlače vytvárajúce ilúziu priestoru alebo pohybu.
Výhody 3D zobrazenia pozorovateľného voľným okom využíva aj systém FinePix Real 3D, reprezentovaný fotoaparátom W1 a prehliadacím rámčekom 3D V1.
Vzhľad a technické prevedenie
Fujifilm Finepix W1 je stereoskopický fotoaparát osadený dvoma periskopickými objektívmi s rozsahom zodpovedajúcim 35 – 105 milimetrov po prepočte na kinofilm s rozsahom svetelnosti F 3,7 – 4,2. Po preklade do zrozumiteľného jazyka to znamená fotoaparát, z ktorého sa objektívy nevysúvajú, ale počas „zoomovania“ sa pohyb šošoviek deje vo vnútri aparátu, podobne ako u väčšiny ultrakompaktov. Rozsah zodpovedá bežnému trojnásobnému zoomu.
Fujifilm W1 pri pohľade spredu.
Odklopenie krytu odhalí dva objektívy umožňujúce tvorbu stereoskopických snímok.
Za identickými objektívmi sa skrývajú aj identické CCD snímače s rozmermi 6,16 x 4,62 mm a efektívnym rozlíšením 3648 x 2736 obrazových bodov. Rozsah citlivostí siaha od ISO 100 po premrštených ISO 1600, pri 3D zobrazení je však použiteľný rozsah úplne iná kapitola ako pre štandardné snímky. Aparát je v režime štandardného snímania i 3D fotografie pripravený pre kreatívneho fotografa, nechýba priorita času, clony, programová automatika i plne manuálne nastavenie.
Kryt s konektormi na ľavej strane prezradí netradičný spôsob nabíjania batérie priamo v tele aparátu.
Aparát je široký 123,6 milimetrov, 68 mm vysoký a jeho hrúbka je 25,6 mm. Na ultrakompakt pôsobí príliš robustne, jeho telo na prvý úchop trochu pripomína zmenšenú verziu hernej konzoly typu Sony PSP. Telo je vyhotovené z lesklého plastu, ktorý z hornej a oboch bočných strán obopína kovová lišta. Bez batérie váži aparát 260 gramov, pričom jej nabíjanie je riešené pripojením celého aparátu do siete prostredníctvom adaptéra.
Na hornej strane sa nachádza iba tlačidlo spúšte, páčka ovládajúca transfokátor a kryt infračerveného rozhrania.
Komfort obsluhy a ovládanie
Drvivá väčšina ovládacích prvkov aparátu sa nachádza na zadnej stene prístroja po ľavej a pravej strane displeja s uhlopriečkou 71 mm a rozlíšením 230 000 obrazových bodov. Na hornej strane prístroja nájdeme iba drobnú páčku ovládajúcu transfokátor a tlačidlo spúšte. Aparát sa uvádza do chodu posunutím krytu objektívov do spodnej polohy, podobne ako pri ultrakompaktoch triedy T od Sony.
Drvivá väčšina ovládacích prvkov je rozmiestnená po oboch stranách displeja na zadnej stene. Ich netradičný tvar patrí k slabinám ergonómie tohoto fotoaparátu.
Kameňom úrazu pri interpretovaní 3D snímkov bežným fotoaparátom je samotný princíp zobrazovania. Fotoaparát s jedným objektívom nedokáže interpretovať priestorové podanie špeciálneho displeja aparátu W1.
Po uvedení prístroja do prevádzky displej odhalí podstatný rozdiel medzi týmto prístrojom a konvenčným fotoaparátom. Po chvíli natáčania aparátu a rozpačitého dojmu zo zvláštneho, akoby zdvojeného obrazu si každé oko nájde časť signálu, ktorá mu je určená a vytvorí tak ilúziu priestoru. Pod extrémnym uhlom nie je tento jav viditeľný a užívateľ vníma iba onen zvláštny zdvojený obraz. Pre režim snímania 2D či intervalové snímanie je možné 3D zobrazenie vypnúť.
Nastavenie hĺbky priestorového zobrazenia v menu
Ovládacie prvky po stranách aparátu trochu pripomínajú vodotesný aparát Fujifilm Z33 WP. Ich podlhovastý tvar je trochu nepraktickým riešením a chvíľu trvá, kým si na ne užívateľ zvykne. Na pravej strane nájdeme netradične tvarovaný kurzor pre pohyb v menu, tlačidlá pre prehrávanie snímok, aktivovanie menu, zobrazenie informácií na displeji a špecifické tlačidlo pre nastavenie hlavných parametrov expozície s označením F.
Na ľavej strane nájdeme tlačidlo prepínajúce medzi snímaním fotografií a nakrúcaním videosekvencií, tlačidlo mode pre voľbu režimu snímania, dve tlačidla pre posun paralaxy pri snímaní 3D snímok a prepínač medzi tradičným snímaním a 3D fotografiou. Všetky tlačidlá na zadnej stene sú podsvietené modrým svetlom.
Menu nastavenia aparátu je usporiadané do vertikálnych záložiek.
Štruktúra menu je dôverne známa z iných aparátov od Fujifilmu, základné parametre expozície či prehliadania sú ukryté pod tlačidlom F, ostatné možnosti sa ukrývajú v menu usporiadanom do piatich záložiek. Okrem volieb bežných pre tradičný digitálny fotoaparát sa tu nachádza nastavenie hĺbky 3D zobrazenia na displeji, úprava optickej osi 3D snímok a podobne.
Aparát ponúka aj alternatívne využitie snímania dvoma objektívmi. Vľavo nastavenie intervalového snímania a snímania individuálnou spúšťou, vpravo snímanie pri rôznych ohniskových vzdialenostiach, odlišnom nastavení farebného podania alebo citlivosti ISO.
Osobitnou kapitolou je možnosť využitia dvoch snímacích jednotiek alternatívnym spôsobom. Okrem vlastného systému 3D zobrazenia, ktorý vytvára okrem základnej snímky špecifický súbor s príponou .MPO dokáže aparát snímať aj dva tradičné snímky, využiteľné pre tvorbu anaglyfov napríklad v softvéri Zoner 3D Photo Maker. Ďalšou možnosťou je snímať duálne nazoomovanú scénu a scénu so základným ohniskom, snímať dve snímky naraz z rôznym nastavením farieb či citlivosti ISO.
Nastavovanie korekcie paralaxy.
Kvalita snímok a možnosti 3D zobrazenia
max. velikost | max. velikost
1. snímka realizovaná na ohnisku 105 mm.
2. snímka realizovaná na ohnisku zodpovedajúcom 35 mm po prepočte na kinofilm.
Režim programovej automatiky, citlivosť ISO 100.
Z pohľadu kvality bežných fotografií aparát predstavuje štandard typický pre aparáty s tradičným CCD snímačom od Fujifilmu. Na najmenšom ohnisku je badateľné mierne sférické skreslenie, na najdlhšom je prakticky zanedbateľné. Pokiaľ nie je slnko priamo v zábere, aparát nevytvára výraznejšie odlesky v protisvetle. Problémom je nižšia dynamika obrazu, aparátu by určite prospela technológia snímačov EXR, ktorou sa pýši napríklad aparát F200.
max. velikost
Snímka v protisvetle. Ohnisko zodpovedajúce 35 mm po prepočte na kinofilm, čas 1/350 sekundy, clonové číslo F5,0, citlivosť ISO 100.
Okraje obrazu majú na základnom ohnisku pozorovateľnú miernu stratu kresby, všetko v tolerovateľných kompaktného prístroja. Na kontrastných rozhraniach vznikajú farebné lemy, ktoré v extrémoch dosahujú hrúbku 3 až 4 milimetre, nie sú ale natoľko viditeľné ako pri fotoaparátoch využívajúcich výraznejšie doostrovacie algoritmy. Použiteľná citlivosť v prípade tradičných snímok končí na hodnote 400 ISO, keď sa začína prejavovať nárast obrazového šumu.
Výrez zo snímky realizovanej na citlivosti ISO 800.
Jedným slovom tradičné snímky nijako nevybočujú z kvalitatívnej kategórie kompaktného aparátu. Určitou výhodou je prítomnosť manuálneho režimu, i keď voľba clony je obmedzená na minimálnu, strednú a maximálnu hodnotu. Dĺžka expozície je maximálne 3 sekundy, makrosnímka v režime snímania bežných snímok zaostrí na vzdialenosť 8 cm.
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Snímka vľavo neobsahuje výrazné objekty v popredí, jeho stereoskopické zobrazenie na displeji W1 bude nevýrazné. Snímka v strede obsahuje výrazný objekt – značku, ktorá vyvolá dojem objektu vystupujúceho v popredí. Veľmi dobre sa priestorové zobrazenie prejaví na viacerých objektoch rozmiestnených v priestore ako v prípade snímky vpravo.
Pre 3D snímky sú potrebné úplne iné kritériá hodnotenia. Keďže ich zobrazenie je v súčasnosti limitované na displej samotného aparátu (230 000 obrazových bodov) alebo špeciálneho fotorámika (240 000 obrazových bodov pre 3D zobrazenie), bez problémov môžeme použiť aj citlivosť ISO 800 a na potrebu redukcie fialových kontúr v snímkach môžeme pokojne zabudnúť, pri takomto rozlíšení nebude viditeľná.
Obmedzenia majte na pamäti
Dôležité je si uvedomiť limity 3D snímania ako takého – vzhľadom na danú vzdialenosť objektívov pri 3D snímaní nemožno fotografovať v makro režime. Je tiež zrejmé, že snímanie architektúry bez výraznejších objektov v popredí, pozadí a strednej vzdialenosti neprinesie želaný efekt priestoru. Pre 3D fotografiu je potrebné voliť pozície objektov tak, aby dojem priestoru vytvorili. Fotografia ulice s pouličnou lampou v popredí je jedným z príkladov fungujúcej 3D kompozície.
V prípade príliš blízkeho objektu vznikne namiesto priestorového zobrazenia dojem zdvojeného obrazu. Pomôže korekcia paralaxy alebo zmena vzdialenosti od objektu v popredí.
Pokiaľ sú objekty v popredí príliš blízko, je potrebné korigovať paralaxu. Ani tá v extrémnych prípadoch nepomôže a zatiaľ čo objekty vpredu z obrazu vystupujú, pozadie je akoby rozdvojené. V takom prípade pomôže zväčšenie vzdialenosti aparátu od objektu v popredí. Snímanie videa je možné v rozlíšení 640 x 480 alebo 320 x 200 obrazových bodov, pričom v 3D režime si vyžaduje väčšiu zručnosť pri voľbe snímanej scény než fotografia.
Osobitnú pozornosť si zaslúži voliteľné príslušenstvo a v súčasnosti jediná cesta prehliadania fotografií inak ako na displeji aparátu, fotorámik V1. Ide o rámik s čiernym lesklým okrajom s uhlopriečkou 20,3 centimetra. Jeho rozlíšenie pre 2D snímky je 800 x 600 obrazových bodov, pre trojrozmerné fotografie 400 x 600 v dvoch vrstvách. Svietivosť rámika je 250cd/m², nechýba široká paleta prezentačných režimov, 512 MB integrovanej pamäte a kombinovaný slot pre SD/SDHC/xD karty.
F
Fotorámik s 3D zobrazením Fujifilm V1.
Zatiaľ čo na displeji aparátu je vďaka jeho drobným rozmerom jednoduché nastaviť vhodnú pozíciu pre vnímanie priestorového zobrazenia, v prípade väčšej plochy rámika je to o niečo zložitejšie. Potrebná je vzdialenosť minimálne 50 centimetrov a hľadanie správneho uhla pohľadu si vyžaduje citlivejšie natočenie ako v prípade displeja na aparáte.
Na zadnej strane fotorámika V1 sa nachádza slot pre pamäťové karty, dvojica USB portov a hlavný vypínač.
Celý dojem z tohto zariadenia trochu kazí dotykové ovládanie podsvietených tlačidiel. Obzvlášť citlivosť modrého svetelného pruhu v spodnej časti, slúžiaceho na listovanie medzi snímkami, nepatrí ani zďaleka do kategórie dotykového ovládania známeho z iPodov. Neraz sa stalo, že rámik presunul dve snímky naraz namiesto jednej alebo na ľahší dotyk jednoducho nereagoval.
Podobne ako pri fotoaparáte aj tu je možné dodatočne nastaviť paralaxu trojrozmerných snímok. Hoci rámik okrem 2D a 3D videosekvencií bez problémov prehrá motion JPEG videá formátu AVI z iných aparátov, formát DivX je preň neznámou.
Nová dimenzia fotografie alebo ojedinelý pokus?
Fujifilm má so stereoskopickým zobrazením snímaných scén smelé plány.V súčasnosti sa na oficiálnych stránkach objavuje možnosť tlače stereoskopických lentikulárnych fotografií vo vysokej kvalite prostredníctvom špeciálnych fólií. Celková popularita 3D snímok stojí a padá na záujme verejnosti o tento spôsob snímania a zobrazovania. Pri súčasnej cenovej relácii okolo 500 € (viac než 15 tisíc korún) ide o pomerne nákladný technologický výstrelok s limitovanými možnosťami zobrazenia 3D snímok.
Na svoje si v prípade W1 a jeho voliteľného doplnku, fotorámika V1, určite príde nadšený fotograf-cestovateľ, ktorý rád prezentuje svoje fotografické úlovky a potrebuje obohatiť svoje prezentácie niečím novým a originálnym. Aparát môže zaujať aj priaznivca iného druhu priestorových snímok, keďže umožňuje oddelené expozície, vhodné pre tvorbu anaglyfov. Odpadá tu potreba presného posuvu či použitia dvoch aparátov na pevnej konzole.
W1 je ojedinelým pokusom v mori nekonečných obmien tradičných kompaktných digitálnych fotoaparátov. Väčšia investícia do technológií v podobe EXR snímača s väčším dynamickým rozsahom či optickej stabilizácie by určite prístroj posunula do roviny záujmu širšej verejnosti, i keď by cena bola ešte menej prijateľná. Ostáva dúfať, že tento pokus Fujifilmu nie je výstrelom do prázdna a dočká sa minimálne rovnakého úspechu ako Meoskopy či View-Master.
Nie pre všetky oči
Oficiálna stránka Fujifilmu odporúča aparát okamžite prepnúť do 2D režimu, pokiaľ má užívateľ pociťuje diskomfort či pocit únavy z prehliadania 3D snímok. Takisto neodporúča použitie W1 pre deti mladšie ako 6 rokov, keďže ich zrakové orgány sa ešte vyvíjajú. 3D zobrazenie je nevhodné pre osoby trpiace fotosenzitívnou epilepsiou.